Viktor a Andrea mali spoločné hobby, ktoré držali v tajnosti skoro tak dlho, ako trvalo ich manželstvo. Alebo si to aspoň mysleli. Vďaka nemu mala Andrea na fotkách svojej zlatej svadby neskutočne vypnutú pleť, viečka tínedžerky a postavu modelky. Viktor sa pýšil hustou hrivou zlatých vlasov, bradou gréckeho boha a vyrysovaným plochým bruchom.
Z každej zimnej dovolenky sa vrátili pevnejší, lesklejší a mladší. Všetkým bolo jasné, že neboli na lyžovačke. Andrea a Viktor však nikdy nič nepriznali a svoje zázračné vylepšenia pripisovali ajurvédskym bylinkám a cvičeniu.
Okrem svojej vlastnej krásy sa Viktor s Andreou starali aj o krásu svojho domu a záhrady. Osud k nim bol štedrý a oni sa snažili byť štedrí k ostatným. Práve na svojej záhrade rok čo rok organizovali charitatívnu akciu na deň detí. Vyzbierané peniaze išli na letné tábory pre deti z detských domovov. Kým Andrea dohliadala na zoznam hostí, menu a dekorácie, Viktor zabezpečil nafukovací hrad, klauna, tvorivé dielničky a ceny do tomboly. Pre oboch to bola príležitosť stretnúť sa so známymi a urobiť niečo dobré pre ostatných.
„Čaká nás tá charita, drahá, je najvyšší čas zarezervovať letenky do Álp,“ povedal Viktor a potľapkal si okrúhle bruško. „Už je čo opravovať,“ dodal významne. Andrea prekvapene zdvihla obočie. „Zlatko, pamätáš, čo povedal doktor? Nemôžeš podstúpiť ďalšie vylepšenie tak skoro po tom predošlom,“ pripomenula mu láskavo.
„Čo to hovoríš, veď sme na klinike neboli už cez dva roky,“ bránil sa Viktor. „A čo tie tvoje nové implantáty v brade? Dostal si ich vo februári. Teraz je jún. Ty sa na to nepamätáš?“ opýtala sa ustarane Andrea.
„Á, asi áno, drahá. Ale to sa nepočíta. To bola len výmena starých za nových,“ zamrmlal neisto Viktor. Lenže to nebola jediná vec, na ktorú Viktor v poslednej dobe zabudol. Účty, preventívne prehliadky, mená a dátumy, spoločenské udalosti – to všetko Viktora len miatlo a rozčuľovalo. Andrea si uvedomila, že niečo nie je v poriadku.
Miesto plastického chirurga navštívili svojho praktického lekára a potom aj neurológa. Výsledky boli jednoznačné. Viktor bol v prvom štádiu Alzheimerovej choroby. „Častá a vo vašom prípade nie nutná anestézia mohla prispieť ku zhoršeniu pamäte. Je toho veľa, čo môžete urobiť pre zlepšenie pamäte. Budete však musieť tiež nájsť iný prameň mladosti ako plastické operácie,“ poučil Viktora doktor.
Nakoniec to nebol prameň, čo Viktor našiel ale široká mocná rieka. A on sa do nech chodil každý týždeň otužovať. Nahovoril ho na to sused Erik, ktorý patril medzi zakladateľov spolku ľadových medveďov a minulý rok oslávil v dobrom zdraví svoju osemdesiatku.
Spočiatku bol Viktor skeptický, ale po každom otužovaní v rieke sa cítil lepšie a vitálnejšie. Medzi otužilcami spoznal veľa zaujímavých ľudí – najrôznejších tvarov a rozmerov. Väčšina z nich mala veľmi ďaleko k Viktorovmu ideálu telesnej krásy. No všetci mali niečo, čo Viktorovi už roky chýbalo – úsmev na tvári a iskru v oku. Ako aj jeho začala naplňovať radosť zo života a nový elán, pochopil, že skutočná mladosť nie je v tele ale v srdci.
