"Babi, to by si mala predávať," zvolal vnučka Lucka. Babička Zuzka tkala nový svadobný koberec a Lucka si s nadšením prezerala jeho žiarivé farby. "Myslíš, moja drahá? Veď ja ani neviem, ako začať." odpovedala Zuzka. "Ja ti pomôžem babi, študovala som to predsa 5 rokov," usmiala sa Lucka.
Zuzka vyrábala svadobné tkané koberce už celé roky. Pre rodinu, priateľov a známych. Každý nový vzor starostlivo plánovala. Votkala so nich lásku, hojnosť a šťastie. Použila obľúbené farby oboch snúbencov. Do každého uzlíka vložila jedno prianie pre mladých. Dosť na celý spoločný život.
Toto staré remeslo ju naučila jej stará mama. Ešte vždy videla jej mozoľnaté ruky ako opatrne spriada vlákna vlny a šepká si: "Šťastie, zdravie, láska pre Dušana. Šťastie, zdravie, láska pre Danku." Opakovala to stále dookola, riadok po riadku. Koberce tvorila rukami aj srdcom. Ľudia to poznali. Prichádzali za ňou mamy, babičky aj samotní snúbenci. Všetci s prosbou o nový koberec ako svadobný dar.
A Zuzka tkala. Svadobné koberce a šťastné osudy pre zamilovaných. Sama prišla o manžela pred mnohými rokmi, ale lásky mala okolo seba požehnane. Obdarovaní sa k nej často vracali na šálku čaju, pre radu či ukázať nové bábätko. Pre mnohé rodiny sa bola Zuzka dobrá kmotrička. Žila skromne z platu upratovačky. Verila, že čo má prísť, príde. Naučila sa oceniť všetko, čo život prinášal – požehnania aj výzvy.
Luckin nápad ju zaujal, lebo cítila, že to bude požehnanie a výzva v jednom. Mala však veľa pochybností. „A nie som už na podnikanie príliš stará?“ opýtala sa Lucky. „Presne naopak, babi. Podľa výskumov má podnik, ktorý založí päťdesiatnik dvakrát väčšiu šancu na úspech než podnik založený tridsiatnikom. Ty máš ešte o 7 rokov viac, ako je ideálny vek. A hlavne to budeme robiť spolu,“ ubezpečila ju so smiechom Lucka.
Začali v malom. Najprv točili krátke videá na sociálne siete, potom vytvorili jednoduchý web a otvorili si stánok na vianočných trhoch. Objednávky pribúdali. Najlepšiu reklamu im urobili spokojní zákazníci.
Budovanie podniku trvalo pár rokov, no tesne pred oslavou 62. narodenín si Zuzka uvedomila, že sa jej splnil sen, ktorý si ani netrúfala snívať. Robila to, čo ju baví. Dávala ľudom radosť a nádej a našetrila si na tri dôchodky. Miesto upratovačky už nepotrebovala. Stala sa z nej úspešná podnikateľka.
Zuzkin rozlet zbrzdila diagnóza demencie. Na čas jej dokonca vzala silu pokračovať ďalej. Jej myseľ ju zradila. Nevedela, ako pokračovať ďalej. Keď odznel prvotný šok a bola schopná vnímať svoje okolie, dojala ju pomoc jej rodiny a známych. Kto mohol prišiel a pomohol, ostatní jej posielali povzbudivé správy. Rozhodla sa, že sa nevzdá. Už kvôli nim. Zamerala sa na zdravú výživu, pohyb, odpočinok a tréning pamäti.
Jej každodenný život sa stabilizoval, našla si nový normál. Mala však pocit, že jej podnikanie musí skončiť. So svojimi obavami sa zverila vnučke Lucke. „Babi, ty už nechceš tkať?“ opýtala sa prekvapene Lucka. „To chcem, moja milá, tkanie je vždy prinášalo pokoj a pocit užitočnosti,“ odpovedala Zuzka. „Tak je to vyriešené. Ty budeš tkať a ja sa postarám o ten zvyšok,“ povedala Lucka a objala babičku.
„Volám sa Peter. Počul som, že tu tkáte kúzelné koberce, ktoré zabezpečia šťastné manželstvo. Moja žena mi dnes ráno povedala, že chce rozvod. Pomáhajú vaše koberce aj v takýchto beznádejných prípadoch?“ opýtal sa Zuzky nešťastný mladý muž.
„Posaďte sa, prosím,“ privítala ho Zuzka. „Viete, kúzelné koberce sú len v rozprávkach. Ja pomáham ľudom, aby si uvedomili, že vo vzťahu je treba spoločné chvíle pretkať láskou, porozumením a pochopením. Chce to prácu a trpezlivosť. Ale nikdy nie je neskoro. Povedzte mi o svojej manželke,“ povzbudila Zuzka Petra.
Ako sa Peter rozrozprával, začala Zuzka skúsenými prstami chystať vlnu, tkací rám a dobré priania. Tkala pomaly s sústredene. Z času načas ponúkla radu alebo povzbudenie. Peter sa postupne upokojil. Vo vznikajúcom vzore uvidel nádej.
Tak Zuzka vypočula a povzbudila veľa ľudí. Nevadilo, že niekedy zabúdala mená a potrebovala čoraz viac Luckinej pomoci s podnikaním. Tkanie kobercov, nádej a láska bývali v jej srdci. Tam na nich demencia nedočiahla.
