Sneženie v duši
Kraj zalial biely snežný šat,
čo prikryl všetky bôle dní.
Tá sviežosť, ktorú máš tak rád,
ti zotrie smútok posledný.
Tá biela kráska, nádhera
ti cinká v hĺbkach na duši.
Hľa z hĺbok von sa prediera
svet, čo si o ňom netušil.
Hľa, vločka nehou prečistí
tvoj smogom sivý, ťažký dych.
Už nie je krátky, neistý
a z hĺbok duše počuť vzdych.
Si zasnežený vo vnútri.
Si biely, plný nádeje.
Sneh neláme ťa, nenúti
a každú bolesť odveje.
V nádeji, že sa nestratia
pod snehom žiadne z nádejí,
len silou z neba obrátia
list nový, nových esejí.
List nový, nových esejí
a nový krôčik k nebesiam.
Ten prísľub nových nádejí
je v novom snehu skrytý priam...
Prvý sneh
Padá sneh.
Konáre ozdobil
svadobným rúchom.
Nechal pod snehom
bolesti dní
a dýcha oddychom.
Nový sneh prikryl
moju dušu,
ubolenú holomrazom.
Nežným páperím
navracia mi detstvo.
Pominuteľná
krehká krása.
Neba dar.
Rozjasnila moju
tvár a oči.
Voda, čo dáva silu
k životu.
Zmýva clivotu.
Krehká krása.
Duša mi spieva
a jasá.
Prvý sneh.
Rozprávkový.
Prikryl moju tmu
a rozžiaril mi srdce
detským jasom.
Radosťou a krásou.
Sviatok sŕdc.
Nežných a nevinných.
Jagavá čistota
nového Adventu
a Vianoc.
Čistý pokoj
nových letokruhov.
Radostná tichosť.
Tichá radostnosť
Slnovrat
Slnovrat
Návrat nádejí
Návrat Vianoc
A pokoja
Pokoja
Nepokojného
Ako dobrá vôľa
Čo volá
Spravodlivosť
K životu
Ničí strach
A clivotu
Osvetľuje
Škvrny v oknách
A dávno usadený
Prach
Energia snáh
Sila vidieť
Zabudnuté smeti
Obnovuje
Dieťa v nás
Čas prijať
Čo je skrývané
A naše
Ego vzývané
Utrieť handrou
Pravdy
Slnovrat
Návrat Vianoc
Dvojsečného meča
Čo dobro v nás
Od zloby oddelí
Odeli sme ho
Do pozlátok
Vzácnych látok
Lží a tvárí
Mnohotvarí
Otec lží
Nás spútal
Mocou Vianoc
Jarmo padá
Láska znovu
Hľadá nás
Rozväzuje
Naše okovy
Slnovrat obnoví
v moriach
sŕdc
lásky ostrovy
Vianoce
Konečne nádych po chmúrnej tiesni.
Konečne slnko vianočných piesní.
Konečne teplo v skrehnutej báze.
Konečne slnko do duší bázne.
Na slame vonnej bez strachu z fó-pa
zostáva v tebe pokoja stopa.
Konečne nádych, po chmúrnej tiesni.
Konečne slnko vianočných piesní.
Zhlboka nádych čuť z jasiel ticha.
Srdce ti slastne pokojom vzdychá.
Konečne nádej. V duši máš krásne.
Trblieta sa ti v nej slnko jasné.
Konečne nádych, po chmúrnej tiesni...
Kalamita
Odvšadiaľ mračná studené.
A všade biele záveje.
Varené víno v pohári
škoricou zmysly zaleje.
Preteplí zmysly slnka dar,
nech vonku zúria potvory.
Mne dobre, ticho na duši.
Do perín dušu zaborím.
Tu v dome mojej podstaty
je teplá vonná oáza.
Zatvorím oči nad vôňou.
Izbietke teplej oddám sa.
Sem fujavica nevkročí.
A ani krutý holomráz.
Ten kútik duše strážim si,
keď kalamity mučia nás.
A nech si dujú vetriská.
Nech zúria vonku netvori.
Mne mäkko, dobre na duši.
Keď svitne slnko, otvorím...
A nájdem stopu na snehu,
tú stopu bielu ku cieľu...
Len teraz ticho stúlim sa
do škorice a úsmevu.
Silvester
Silvester
Twister zastal chvíľu
Otoč sa
Uzri svoju míľu
Míľu snáh
Prach čo odvial vietor
Ťarcha dní
Tlmí chcení motor
Ďakuješ
Dobro prešlo cvalom
Silnejší
Si za každým bralom
Roztočíš
Nový twister chcení
Myšlienky
Na čin skvelý zmeníš
Silvester
Twister zastal chvíľu
Vážiš si
Ubehnutú míľu
Milovať
Uč sa v chvíli planej
Pravdy len
Čistý mok si nalej
Silvester
Twister zastal chvíľu
Otoč sa
Začni novú míľu
Počúvaj
Deň ti život núka
Chvála ti
Nežná Božia ruka
Sviatky
Len čo som dospela,
neznášam sviatky.
Na veľké slávenia
chýbajú statky.
Ťažko sa odpútať
od klamstiev hmoty.
A radosť prežívať
len pre hodnoty.
Hodnoty slávenia,
hodnoty darov
prostého tvorenia
života dejov.
Ako sa zbaviť mám
predsudkov doby
a proste tešiť sa
z neplnej nádoby?
Sviatok je pre radosť
nie pre prach vecí.
No my sa tavíme
v ohnivej peci.
V túžbach po dostatku
horíme všetci.
Preto tak trpíme,
čo pravdu nectí.
Dieťaťom stanem sa
čo cíti sväté.
Bez strachu z minima
oddať sa vete.
Vete o slávení.
Radosti vecí.
Dušu si rozžiarim.
Aj ty to precíť.
Kolobeh
Zem odpočíva v snežnej perine.
A zo striech kvapká kvapľov vodopád.
Na ňom sa jagá slnka zimný šat
a všetko zdá sa nové, nevinné.
Však na tej bielej zimnej nevine
už stopy činov v slnku chcú sa hriať.
Pod mrazom čaká zem na čas mať rád
a zbiera silu pre jar nečinne.
No nečinnosť tu nie je hanlivá
a presnosť dejov nie je zdanlivá.
Svet kolo nové znovu roztočí.
Máš šancu začať novým zrodením.
Tým, čo Duch núka svojim plodením
a nedovoľ nech svet ťa zotročí.
Mráz
Dážď so snehom a krúpy padajú.
Tak mnoho ľudí mrzne na mraze.
Krb, strechu márne v ľuďoch hľadajú,
a márne túžia po sŕdc ohlase.
Ten biedny nie je dakde ďaleko.
Ba ani tamto, kdesi za riekou.
Je blízko teba, dobrom máš ho hriať.
A slnko lásky máš mu s úctou priať.
