Už vidíme vysoké konštrukcie adrenalínových atrakcií a farebné stany a stánky. Bočné vchody ignorujeme, hľadáme hlavnú bránu - chceme si tam spraviť spoločné foto na pamiatku. Fotoaparát zverujem neznámemu dlháňovi a prosím ho o záber.
Policajné hliadky a ich kone nám v pozadí robia kulisu, ale dojem policajného štátu z nás opadne len čo vykročíme širokou ulicou, ktorú po oboch stranách lemujú obrovské šiatre jednotlivých pivovarov a menšie stany a stánky, v ktorých sú suveníry alebo voňavé dobroty. Na naše nosy útočia vône grilovanej hydiny, bavorských klobások alebo rýb.
Hoci to tu ešte nie je preplnené, aj tak neuroticky poháňam svojich spoločníkov, mám obavy, či nájdeme voľný stôl. Ideme priamo k čudesnému majáku, ktorému na streche sedí obrovský lev popíjajúci pivo. Maják nás k sebe neláka svetlom, ale hlbokým revom leva: „LÖÖÖÖwenbräu!" Pod ním sa rozprestiera šiator pivovaru rovnakého mena, ktorý nám odporúčal Rišo, ktorý už tieto miesta navštívil pred nami.
Pri vchode ukážeme obsah plecniaka ochrankárovi, ktorý sa v ňom letmo pohrabe. A konečne sme dnu!
Priestory sa zdajú byť obrovské, možno aj vzhľadom na to, že sú zatiaľ iba napoly zaplnené. Sadáme si k voľnému stolu, takmer pod vyvýšené pódium, ktoré zatiaľ iba čaká na živý orchester. Netrpezlivo čakáme na prvé pivo a mapujeme okolie. Vpravo i vľavo je niekoľko stoviek stolov a lavíc, steny šiatra, alebo lepšie povedané haly, sú lemované bufetmi a kuchyňami. Na dohľad sa griluje množstvo kureniec a kačiek, predávajú sa gigantické praclíky či klobásky. Keď pred nás Nemka položí litrové krígle - Bierkrugy, zisťujeme, že personál si cenu zaokrúhľuje automaticky. Takže svoje pery namáčame do najdrahšieho piva v živote - 8 euro za liter. Po pár glgoch sa nám prestavajú robiť vrásky z ceny , namiesto toho nám vyskakuje obočie z lahodnej chuti piva.
Pije sa ľahko, má akurátnu teplotu, žiadna podchladená brečka, nabustrovaná hnacím plynom, tak ako poznáme z rodnej domoviny. Robíme si fotky s prvým pivom na pamiatku a zároveň aj posilňujeme. Je čo dvíhať, ale iba zo začiatku. Neuveriteľne nám chutí, hladina klesá a my si k pivu zapaľujeme víťazné cigary.
Popolníky hľadáme márne, tu sa odklepáva priamo na dlážku. Keď čašníčka na náš stôl položí lístok s oznamom o rezervácii k určitej hodine, prichádza čas na odchod. Cítime sa tu síce dobre, dokonca čoraz lepšie, ale treba ochutnať aj ďalšie značky.
