V Nicholsonovom pohľade na vec predstavuje blondínku nová vlastná strana, škaredším dievčaťom je menej významná úloha v spoločnom opozičnom bloku schopnom uspieť v parlamentných voľbách
Autor síce trefne zadefinoval štádium súčasnej politickej hry - na Slovensku chce byť predsa každý predsedom. Hra slovenských pravicových egoistov proti Ficovmu monolitu vyzerá v súčasnosti vopred prehratá.
No nemusí to byť vždy tak. Z rozobratých súčiastok sa dá občas poskladať nový , efektívnejšie fungujúci stroj. Treba na to politickú prezieravosť, umenie kompromisu a vhodné načasovanie. Historickým príkladom je vznik SDK, ktorá dokázala zastaviť autoritárske valcovanie Vladimíra Mečiara. Ak súčasné súkromné ministraničky typu Nova, TIP, SaS, Skok a v podstate už aj SDKÚ dajú svoje chudobné percentá dokopy v rámci veľkej koalície , môže to pôsobiť motivačne na slovenského pravicového voliča, ktorý by už konečne chcel vidieť racionálne a zmysluplné činy v pravicovom spektre. Všetko ostatné je už vecou správneho načasovania a vzájomnej dohody. A s blondínkou môže tancovať /teda byť predsedom / ten, kto dosiahne najviac preferenčných hlasov. Kocky ešte nie sú hodené...
P.S. Ďakujem za správnu korekčnú pripomienku.
