Zajacova Amerika

Spoločenský vývoj sa už neprispôsobuje záujmom robotníckej triedy a hlavne jej ideologickému predvoju, komunistickej strane, ale sa odvíja na demokratických zásadách,ktoré na Slovensku umožnili presadiť nielen myšlienky slobody a zodpovednosti jednotlivca či princípy voľného trhu, ale aj elitokratickú filozofiu presadzovanú časťou pravicovej inteligencie a biznismanmi. Nové pravidlá a zákony uľahčujú darwinovské prežitie v džungli prirodzeného výberu predovšetkým tým silnejším a vzdelanejším vďaka diplomom, bankovým kontám a spoločenským kontaktom. Časť populácie, ktorú Boh či osud obdaril nižším inteligenčným kvocientom, slabou vôľou či zlou rodinnou anamnézou, má jednoducho smolu. Úsporné škrty v sociálnej oblasti neraz spôsobia definitívny úpadok niektorých takto postihnutých jedincov. Takéto prípady končia napokon v nemocniciach. Iba základná zdravotná starostlivosť pre bezdomovcov, asociálov a ich obete či pacientov postihnutých epidémiami z chudoby stojí neraz rádovo miliónové sumy. Niet divu, že potom chýbajú peniaze na iné diagnózy. Riešením by mohli byť resocializačné zariadenia zamerané na prevýchovu. Niektoré by mali komunitný, farmový charakter, kde by sa učili pracovať a žiť tí, čo sa zmeniť chcú, iné by boli ústavného typu, ktoré by sa zaoberali ťažšími prípadmi. S uvedeným úzko súvisí aj prehodnotenie systému hradenia základnej zdravotnej starostlivosti. Štát upravuje systém a výšku odvodov na základné zdravotné poistenie a tak je iba logické „objavenie Ameriky“ ministrom Zajacom, aby bola táto starostlivosť plne hradená cez štátny rozpočet. Výšku odvodov neupravuje trh ani konkurenčný boj medzi poisťovňami ale štát, a preto by tieto financie mala spravovať jediná inštitúcia podobne ako odvody na sociálne poistenie spravuje jedna Sociálna poisťovňa. Uľahčilo by to systém kontroly kapitácie i zdravotníckych výkonov a znamenalo by to aj zníženie nákladov. Komerčné zdravotné poisťovne by poskytovali iba doplnkové zdravotné poistenie, ktoré sa môže naplno odvíjať od trhových princípov. Zatiaľ tomu bráni legislatíva. Určite by to však prinieslo viac svetla do čiernej diery zdravotníctva, v ktorom nechýbajú milióny na reprezentačné budovy, odmeny dozorných rád i predstavenstiev a reklamné kampane zdravotných poisťovní, pričom nemocnice a pacienti sú neraz napojení na upchatú fľašu s finančnou infúziou.