Muži nie sú Sherlock Holmes...

Minulý večer sme sa pri pohári vína zabávali s kamarátom na mužskom a ženskom svete. Spoločne sme sa vnárali do tajov týchto dvoch planét a potvrdzovali si to známe- muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Niekedy sú tieto mužsko- ženské rozhovory na niečo dobré. V tomto prípade som si potvrdila, to, čo som už dávnejšie tušila, a to sú dve veci, ktoré mužov vedia priviesť do nepríčetných stavov: po 1. – že my ženy všetko rady riešime ( do najmenších detailov so všetkými kamarátkami ). po 2. - že my ženy si myslíme, že mužské pohlavie prešlo pravdepodobne už v prenatálnom období kúzelnou školou detektívov, a z toho vyplýva, že muži majú prirodzený talent na nedopovedané, myslené, telepaticky mienené... Chyba dámy! Muži nie sú Sherlock Holmes ( ani v sexi podobe Roberta Downey Jr., ani v podobe vymyslenej figúrky s typickým kockovaným plášťom ). Medzi nami nefunguje nijaký telepatický kanálik, a kým im nepoviete tzv. po lopate, čo chcete, tak sa toho nedočkáte ( možno so šťastím nejaká výnimka... ). A preto sa vyhnite situáciám typu- pozeráte sa na výklad s prsteňmi a vy očkom hodíte na svojho drahého. Pravdaže vaše podvedomie už mapuje myšlienky- tento chcem, ten s očkom, ten za xy euro. Pousmejete sa, možno prehodíte malú nepatrnú formulku ( pri ktorej sa však aj tak zatajíte, takže naša drahá polovička stále nemá tušenie, čo asi tak plánujete... ). Dáte náš teda typický náznak. Avšak Vášho drahého ani z ďaleka nenapadne, že chcete práve ten prsteň s očkom uprostred. Ak má ako taký skúmateľský talent ( z večného sledovania C.I.... ) – prstienok Vám kúpi, avšak pravdepodobne ten vedľa. Prečo radšej nepredísť trápnej situácii očakávaného momentu pri rozbaľovaní darčeka? Ja viem, my ženy milujeme ten moment napätia, tú nervozitu, keď všetko robíme na poslednú chvíľu ( nepočíta sa príprava na rande) a sme zvedavé ako to dopadne. Stále sa sťažujeme, ako sme pod stálym stresom, no bez stresu by sme nespravili toľko veľa, ako v časoch duševnej pohody. Je to v nás- sme také malé sebatrýzničky posledného momentu. Avšak ak naozaj túžite po niečom, o čom Váš partner nemá ani zdanie, je lepšie jasne povedať : „ Miláčik, vidíš ten krásny prsteň s očkom uprostred? Tak ten by som si poprosila na moje najbližšie narodeniny. Zapamätaj si, tento. “ ( Muži majú bohužiaľ mizernejšiu pamäť ako my – aspoň na takéto detaily, pre nich prsteň ako prsteň, preto sa odporúča zdôrazniť alebo pripomenúť frázu- Nezabudni alebo Zapamätaj si. ). K tomu pekný žiadostivý úsmev, ktorému nedokáže odolať a hneď zabudne, že bol podráždený, že ste mu to povedali na rovinu. Respektíve on bude len rád. A vy v tomto prípade budete vedieť, že v baliacej taštičke nájdete škatuľku s vytúženým darčekom a nie sadu panvíc Wook. Ich telepatické spojenie tiež nefunguje na situáciu – skús si tipnúť, na čo myslím a hnevám sa. My samé nevieme čítať myšlienky a status – viem, po čom ženy túžia, vidíme len na filme s rovnomenným názvom. A preto, ak trpíte tichou domácnosťou, lebo sa Váš drahý preriekol pred Vašou mamou, že beriete antikoncepciu, lebo ešte stále netúžite mať dieťa ( aj keď máte podľa nej už 28 rokov a ona sa tak túži stať babičkou ) – POVEDZTE MU TO. Muži nie sú detailisti. Na detaily je tu Venuša. A preto len bude hádať, čo také dnes previedol a prečo ide spať bez rozprávky na dobrú noc ( typu sex ). Bude mu to lámať hlavou, nahnevá sa, že sa zapodieva takou blbosťou, ako je hrať sa na Davida Coperfielda a zisťovať, kde sa stratila jeho rozkošná mačička a prečo na neho celý deň vrčí táto nepredvídateľná šelma a na koniec sa to všetko skončí nervóznou hádkou. Na čo nám to je dobré? Tak mu povedzte priamo do očí- nepáčilo sa mi, čo si povedal... Bolo to od teba nefér... Nahnevalo ma to.V tomto nie som idealistka ( verím, že to tak je ), ale ak máte rozumného a chápavého partnera ( či manžela ), uvedomí si, že urobil chybu a ospravedlní sa Vám ( možno na Vás nasmeruje aj trošku viac pozornosti, aby ste zase boli tá príjemne pradúca mačička ).Vzťah je o otvorenosti. Je to jedno z hlavných pilierov dobre fungujúceho partnerstva. Nie je na škodu byť tajomná. No vyhoďme si z hlavy práve tieto špeciálne tajomstvá a záhady typu, o ktorom som dnes písala. Buďme úprimné. Verte oni Vašu úprimnosť s radosťou príjmu. A preto Vám teda milé čitateľky prajem, čo najúprimnejší jazýček... Vaša Katarína