Nerieš to...

Pred chvíľou som počula slová jednej peknej pesničky, ktoré zneli v slovenskom preklade asi v tomto zmysle : „ prečo si ten život komplikujeme... “ Celkom trefná otázka, nemyslíte? Zamýšľame sa nad vecami, ktoré nie sú až tak dôležité, ženieme sa za niečím, čo nás duševne možno tak neuspokojí ako si myslíme... Tu ma napadá ďalšia vec, ktorá nám dosť komplikuje situácie a samotne celkovo život. Prečo my ženy tak rozanalyzujeme do najmenšieho špiku kostí všetko, čo sa nám prihodí?Milujem vetu môjho kamaráta, ktorému volám vždy, keď potrebujem vedieť mužský pohľad na svet : „ Nerieš to. “ Ja mu poviem moju situáciu do detailov a on ak naozaj situácia nemá nejakú dôležitosť, ma schladí touto jednoduchou vetou- NERIEŠ TO. Ale ja som žena, tak ako vy. A aj keď si v hlave hovorím – „neriešim to, prečo by som to mala riešiť “- stále mám v hlave ďalšie verzie. V tej dobe ( v mojom prípade veľmi dôležitá vec ) je pretrepaná od najlepšej kamarátky, po kolegyne, rodinu, kamarátkine kamarátky a niektorých kamarátov, ktorí ak nie sú homosexuáli alebo Braňko ( môj skvelý kamarát, ktorý má asi ako jediný zástupca heterosexuálneho mužského pohlavia zmysel analyzovať všetko do najmenších podrobností ), tak mi odpovedia stále tou jednou vetou : Nerieš to. Alebo ešte obmenia text – Načo toto riešiš, však uvidíš ako sa to vyvinie...No uspokojíme sa s takouto výpoveďou?? Poznáme sa, priznajme si pravdu- NIE. A tak nielen seba, ale aj svoje drahé okolie, mučíme preberaním najmenších detailov. Ako sa zatváril? Čo povedal a prečo povedal my a nie ja – berie nás ako my, či sa len pomýlil? Tak keď sa so mnou stretol už druhýkrát a prežil so mnou podľa jeho slov nádherný večer, prečo pri rozlúčke nezamrmlal aspoň to trápne- napíšeme si a nepovedal nič?Zožierame sa. Prebytočne fajčíme alebo sa prejedáme. Tie chytrejšie idú vybiť svoj pocit do fitneska. Prepadáme tiež nesmierne dôležitým nákupom na upokojenie našej duše ( dosť prepadá aj naša kreditka ), pozývame kamarátky na kávičky, sme v spoločnosti, aby sme na dotyčný problém ( ktorý často zahŕňa aj pána dotyčného ) zabudli, ale pri najmenšej príležitosti ho vytiahneme na povrch a začína znovukolobeh analyzovania danej situácie. Snažíme sa zahĺbiť do práce, ale badáme, že nám to nejako nejde, lebo nám v hlave stále píly ten istý chrobák, ktorý pred hodinou.Rada by som vyhlásila, že nepatrím k tomuto druhu žien , ale sa obávam , že raz za čas je v tejto úlohe badať každú. Chcela by som vypnúť ako muži a venovať sa čisto robote! Oni majú také milé zvláštne tlačidlo s nápisom off a keď potrebujú, tak jednoducho zabudnú na pár hodín ( nedajbože úplne) na tú skvele prežitú noc alebo príjemné ranné zobudenie, či milú prechádzku mestom, alebo len taký príjemný posed pri vínku. Jednoducho hodia off a plne sa venujú svojim pracovným záležitostiam ( a ja sa priznám neskutočne im to závidím, ak sa nájde nejaký patent na vyrobenie ženského tlačidla, som prvá v rade... ). To radšej neporovnávam ich analýzu rande a našu. V prípade ženy pri otázke aké bolo rande, začne pekne od začiatku. Čo mala oblečené, kde išli, čo spravil prvé, keď sa stretli ( Dal ti pusu? Akú pusu? ), čo mal oblečené, ako sa správal, koľko dal tringelt, ako sa díval na ostatné ženy, o čom ste komunikovali, aký mal úsmev, čo ste jedli alebo pili, čo spravil na konci, čo povedal, keď odchádzal... Tento stručný výcuc ženského opisu rande má naozaj dosť veľký rozdiel od mužského rande . Ten prebieha asi v takomto podobnom duchu. Aké bolo rande ? Dobré. Zlé. Niektorí ešte doplnia, kde boli a či má záujem. Všetko. Žiadny detail- to ak si pamätajú, čo mala žena na sebe alebo, čo si objednala, je veľký pokrok smerom vpred- kedy muž má o danú ženu záujem. Milé čitateľky, nevyčítajte im to. Sme naozaj iná sorta. Kým oni sú dobré zrelé biele víno, my sme temperamentné červené. Kým oni dávajú na racio, my použijeme feeling. Už sme dosť dospelé na to, aby sme vedeli, to dobre známe , že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Ale, aby som sa vrátila k nášmu problému večného rozanalyzovania do najmenších podrobností. Rada by som Vám dala nejaký návod , radu, či presné kritéria zbavenia sa tohto ťažkého zlozvyku. No nechcem byť tá, čo vodu káže a víno pije. Patrím do prvej línie detailných rozoberačiek ( preto by som asi nepísala). V tento moment Vám môžem buď pogratulovať, že máte v okolí niekoľkých ( alebo niekoho ) , kto si vypočuje vašu analýzu, vtiahne sa do deja bez reptania a snaží sa podať nejakú súbornú hypotézu alebo Vám dať radu, píšte si denník. Už samotní psychológovia odporúčajú túto formu vyspovedania sa samej sebe, tzv. dať to na papier. Či využijete jednu, druhú alebo úplne inú verziu, nebojte sa analyzovania. Bez toho by sme neboli my ženy. Zbytočne by sme to v sebe dusili a boli by sme len kvôpky nervov. Čím skôr to rozoberieme a dôjdeme k určitému riešeniu ( pokiaľ to riešenie dovtedy nepríde samo ), tým skôr na to zabudneme a budeme sa môcť plne venovať tomu, čo potrebujeme...Prajem Vám krásne analyzovanie slečny detailistky. Vaša Katarína