Možno Ti ešte porozprávam o trávach.
Zaujímajú ma aké sú krehké a húževnaté zároveň.
Ako sa hebko kolíšu vo vetre , ako tvrdohlavo prežívajú, zimu, sucho,topánky čo po nich šlapú. Ako sa vzájomne objímajú, ako si šepkajú, ako spolu spadnú na zem a znovu a znovu vyrastú na celkom nečakanom mieste.
Možno Ti ešte porozprávam o trávach, ako sa obetavo rozkladajú po zemi, vystieľajúc posteľ pre lásku. Ako milenci na nich spletení, do seba vrastajú nahými telami.
O steblách v detských rúčkach, čo sotva cez pletivo dosiahnú k zajačikom o suchom sene, krehkom a voňavom.
Snáď o hvízdajúcej kose v ťažkých rukách, farbenej lúke ,s tieňom pri božích mukách.
O pote ,o chlebe, o dávnych časoch, načúvať závanom .
Niektoré z vás milé trávy, do koreňov schúlené, v zime zmiznete. Húževnato zovreté držíte pohromade zem, stavajúc sa chladu,mrazu,vode, snáď priamo proti fyzike.
Revolúcia proti logike.
To krehké nič, čo silnejšie je ako tanky,delá, kaťuše.
Potrava srnám pod snehom, po pampách mohutné plamene .
Úbohé ľudské vzbury ,revolúcie, evolúcie, televízne ekológie.
V tajomstve hustých tráv, v spleti vekov.
