Deň nesie ma
Na displeji krajiny
V červených,
ružových
zlatých oponách
na zelenom pozadí
zvlnenej roviny
vpíja ma ráno
prekážam doprave
na krajnici s autom
ikony oblakov
sledujúc foťákom
nasleduje telefón
len nedlho potom
trápne krátke správy
šedé mraky
týždňom zhltnutý
po grafe teploty
hrozbami dažďa
čižmami blata
medzihrami slnka
objímam korene stromov
pod váhou zeminy
v ramene s bolesťou
bielym
ružovým, plným,
bohatým, strihaným
dúfaným, túženým
krehkým
budúcim kvetom
ruky utreté do nohavíc
hladný chlieb
večerom unavený mier