Už od jeho najútlejšieho detstva sa ani jedno uspávanie nezaobíde bez vyrozprávania rozprávok, samozrejme, v ním presne stanovenom poradí. Janka a Marienku s ježibabou strieda Červená čiapočka a zlý vlk, nasleduje Rozprávka o kozliatkach, po nich príbeh o koníkovi, a keď sa mu ešte nepodarí zaspať, zaspievam mu uspávanku , ktorá postupne prejde do ospalého brumenda, až kým sa malý Alexko, a niekedy aj ja, neponorí(me) do snov.
Dnes, keď je už väčší, sa k požiadavke dodržania poradia pridala aj podmienka čo najpresnejšej interpretácie. A tak ježibaba, stojaca na prahu perníkovej chalúpky, má na jednom pleci mačku a na druhom kocúra, kozička-mamička, ešte skôr, ako odíde do obchodu kúpiť mliečko, nesmie zabudnúť svoje kozliatka upozorniť na zlého vlka... Všimla som si, že Alexko je voči postavičkám, ktoré ho rozprávkovým svetom sprevádzajú, kritický. Nedávno som do záveru príbehu o Jankovi a Marienke pridala jedno slovo: „...a Janko s Marienkou chytili lopatu a šup milú ježibabu do pece.“
"Nie je milá,“ opravil ma môj malý, ktorému sa tento mnou pridaný prívlastok zjavne nepozdával.
Vysvetlila som mu, že to sa tak len hovorí. Odvtedy na milú ježibabu nesmie zabudnúť ani druhý interpret rozprávok - dedo.
Pri včerajšom uspávaní išlo všetko ako po masle. Hovorila som už v poradí tretiu rozprávku, ktorú sprevádzalo pokojné odfukovanie môjho anjelika, prezrádzajúce, že usína.
„ ... a keď sa mamička kozička vrátila z obchodu,...“
„Stará koza!“ ozval sa zrazu môj malý chlapček.
Zostala som ticho, neschopná slova. Po prvotnom prekvapení a pohľade na malého, z čoho bolo jasné, že sladko spí, ma pochytil záchvat smiechu. Potichu som vyšla z izby.
„To má odo mňa. Ja mu rozprávam o starej koze a kozliatkach,“ so šibalským úsmevom a s otázkou v očiach – a ako to má byť? - sa priznal môj muž.
A tak som zistila, že zmeny do interpretovania rozprávok vnášame obaja. Obaja sa ich snažíme vyrozprávať tak, ako nám ich kedysi rozprávali naši starí rodičia. Alebo nie? Ktovie?! Možno sme si ich pretvorili sami. Podstatné je, že tie staré dobré rozprávky sa ešte rozprávajú. A možno ich budú rozprávať aj naši vnuci svojim vnukom, a to, či to bude mamička kozička, či stará koza, až tak podstatné nie je.
