Nie, nemám v úmysle uvažovať o definícii šťastia. Otrepané odpovede typu - zdravie, peniaze, láska ... asi každý pozná. V skutočnosti ani jeden z týchto pojmov skutočné šťastie nepredstavuje. Sú to len čriepky, ktoré ak správne do seba zapadnú, môžu vytvoriť niečo, čím sa šťastie aspoň približne dá charakterizovať, ale nie definovať.
V dnešnej dobe, ktorá je priam presiaknutá informáciami všetkého druhu, nájdeme príkladov na tento môj názor niekoľko. Čo máte z obrovského bohatstva, ak aj neúmyselne urobíte druhých nešťastnými. Čo máte zo zdravia, ak nie ste schopní ľúbiť či byť ľúbení. Čo máte z vysnívaného super auta, keď vám odoberú vodičský preukaz. Čo máte z niekoľkých diplomov a odbornosti, keď si neviete nájsť primeranú prácu...
Problémy v podobe rôznych životných prekážok neobchádzajú nikoho. Rozdiel je len v tom, že kým pre jedného je ten istý problém neprekonateľnými veľhorami, pre druhého len miernou pahorkatinou, ktorú poľahky zdolá.
Mne sa aj dnes, ako už veľakrát predtým, zrútil svet. A moje veľhory sa mi zdajú byť ťažko zvládnuteľné. Myslím si, že prvý dôležitý krok je nebáť sa vysloviť to, čo nás trápi. A potom -pokúsiť sa počúvať. Aj mne dnes stačila jedna veta. Jedna jediná veta, ktorú som zjavne potrebovala počuť. Veta, ktorá pre mňa znamená podané istiace lano. Neviem, či je to lano dostatočne pevné, to ukáže čas, ale v tejto chvíli mi pomáha zdolávať moje veľhory. A to je podstatné.
Cieľ - vyriešiť problém, je dôležitý. Najdôležitejšia je však aj tak cesta.
