Vzdelávanie i napriek snahe o zachovanie jeho skutočného poslania, podlieha spoločenským hodnotám.
Na stupni víťazov v hodnotách, ktoré súčasná spoločnosť uznáva, stoja Peniaze, Moc a Úspech. Vzdelanie získava až tzv. zemiakovú medailu, lebo svoju hodnotu neraz nadobúda až vtedy, keď je k docieleniu predchádzajúcich troch potrebné. Poviete si: No a? Veď to je normálne.
Iste. Až na to, že v mnohých prípadoch sa už vzdelávanie sa nerovná úprimnej túžbe po vedomostiach a skutočnej múdrosti. Jeho cieľom je vlastniť o vzdelaní doklad.
A opäť dirigentskú paličku drží v rukách „hodnotový víťaz" - Peniaze. Ak ich máte, môžete študovať dokonca aj na vysokej škole. Tých je už pomaly ako húb po daždi. Keďže sú nútené sa správať trhovo, dôraz ich existencie často spočíva na kvantite. Tá však nie vždy zaručuje aj kvalitu, zato však úspešne rozširuje zoznamy nezamestnaných na úradoch práce.
Čo s tým?
V prvom rade by sme mali vzdelaniu navrátiť jeho skutočnú hodnotu. Dať patričnú úctu každému jeho stupňu. Vážiť si dobrého remeselníka s výučným listom pre jeho zručnosť a talent, ceniť si kvalitu stredoškolského odborného vzdelania pre jeho odbornú nezastupiteľnosť a vysokoškolskému vzdelaniu vrátiť jeho pôvodný zmysel - túžbu po skutočnej a aj ducha obohacujúcej múdrosti.
A v neposlednom rade - prepojiť školstvo s trhom práce. Viem, súčasný minister sa o to usiluje a ja mu v tom fandím. Len dúfam, že sa vyberie tým správnym smerom.
