Chvíľu sa mu zdá, že príbehy sú akoby na jedno kopyto. Stále tá istá zápletka, tá istá kríza, žiadny nečakaný obrat, ktorý by už konečne vyústil do nejakého pozitívneho konca. A keďže ani jeden z príbehov nie je rozprávkou, lež krutou realitou, žiadny happy end sa nekoná. Záver, ak tam vôbec nejaký je, je stále rovnaký. Nenadchýnajú ho už ani metafory založené na podobnosti, a tak si pri porovnávaní vlastných kvalít a požiadaviek, ktoré sú akoby ich jedna mater mala, radšej nenapíše nič.
Občas ho však z letargie preberie ponuka s optimisticky ladenou zápletkou. Dočíta sa, že inzerent ponúka prácu v mladom a dynamickom kolektíve. Keďže je ešte duchom mladý a všetky kritériá na uvedenú pozíciu sú naňho ako ušité, vyštartuje dynamicky ako strela a bez otáľania svoj záujem deklaruje zaslaním požadovaných materiálov. Keď si však dodatočne premietne ich cestu k adresátovi, zisťuje, že ich ešte pred cieľom zastavili a pre prekročenie rýchlosti im radšej odobrali vodičský preukaz. A hneď si zapíše hlavnú myšlienku: Pomaly ďalej zájdeš, alebo, Nechoď tam, kde ťa nevolajú.
Nad pracovnou ponukou, ktorú práve čítal, neveriacky krúti hlavou. Požadované vzdelanie na jednu pracovnú pozíciu sa pohybuje od maturity až po vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Hm. Opäť sa vážne zamyslí nad tým, ako čo najlepšie hlavnú myšlienku sformulovať. Žeby apel na vysokoškoláka, aby prijal aj nižšiu mzdu, alebo na stredoškoláka, aby robil za troch?
Nuž áno. Čítanie rozširuje obzor. Zrazu zisťuje, že náročná, poctivá a svedomitá práca, ktorú niekoľko desaťročí odvádzal, mu síce umožňovala vždy pokojne spávať , ale v konečnom dôsledku ho nechala v štichu. A tak si zapíše: Pre dobrotu, na žobrotu.
...
Nuž áno, milý skôr narodený čitateľ- čakateľ. Tak rada by som ti pomohla a poradila, aby si si do svojho čitateľského denníka nezabudol zapísať, že trpezlivosť ruže prináša. Ale neviem. Napriek tomu však dúfam. A píšem aspoň blogy. O živote.
A aj čítam. Napríklad aj teraz: Vraj bývalá šéfka FNM sa stala jednou z troch členiek komisie, ktorá má radiť Grékom, ako predať štátny majetok a splatiť dlhy.
Ale to sa mi asi len sníva!
