Denne sme „bombardovaní" samými negatívnymi informáciami. Vraždy, samovraždy, kauzy, podvody, krádeže... vyvažujú často trápne a nekonečné reklamy, prípadne „smotánky", reprezentujúce „dokonalosť". Faktom je, že obe - katastrofy i reklama, ktoré na ľudské zmysly intenzívne útočia, človeka úspešne otupujú a vymývajú mu mozog. Stačí sa potom zahľadieť na nejaký program typu Farmár hľadá ženu a klesanie na duchu pokračuje nezvratnou rýchlosťou.
Nedávno som sa mojich študentov pýtala, či si vedia spomenúť na nejakú pozitívnu správu, ktorú z médií v poslednom období počuli. Po dlhom rozmýšľaní si väčšina z nich spomenula na to, že sa v nejakej ZOO narodilo mláďa ....
Správy si spravidla pozriem aj ja; zväčša však prepínam televízne kanály, takže neviem povedať, kde konkrétne svetielko, o ktorom som sa v úvode zmienila, zablikalo. Spomínam si len, že na obrazovke sa objavil usmievajúci sa muž v policajnej uniforme, ktorý, aj keď bol mimo služby, zachránil niekomu pri nehode život. Záchranca sa úprimne tešil, že to dokázal, hoci to považoval za samozrejmé, príbuzní účastníka nehody mu so slzami v očiach ďakovali a mne sa zdalo, že po dlhej dobe vidím niečo skutočne úprimné a dobré, pritom tak veľmi samozrejmé, čo k životu patrí ako vzduch či voda.
Nevdojak som sa dokázala tešiť so záchrancom aj so zachráneným, obdivovala som profesionálnych záchranárov, ktorí nemali problém priznať, že zákrok policajta, ktorý vtedy ani nebol v službe, bol pri záchrane človeka kľúčový. V jednom šote sa objavila úprimná radosť, pokora, zištnosť i vďaka. A mňa diváka táto správa doslova šokovala. Samozrejme, v dobrom slova zmysle. A nielen to. Mala som z nej veľmi dobrý a obohacujúci pocit. Kiež by takýchto správ, respektíve ľudských postojov bolo viac. Hneď by bol život krajší.