O niekoľko dní som ho vtedy zazrela opäť. S chuťou konzumoval svoj bližšie neurčený nález, ktorý vytiahol z kontajnera na smeti. Spomínam si na neznámu ženu, ktorá vyšla z blízkeho paneláka, a s miskou jedla kráčala k nemu. A do tretice večer na omši. Kľačal v poslednej lavici a ruky spínal k modlitbe. To všetko sa stalo v novembri presne pred rokom. Potom som ho už nevidela. Až teraz. V kalendári vládne november a môj známy neznámy tulák sa opäť objavil. Podobne ako naposledy. Opäť v kostole, kľačal v poslednej lavici na tom istom mieste, spínajúc ruky k modlitbe, aby zveril Bohu svoje cesty. Nedalo sa ho nevšimnúť si, tentoraz však pre jeho zjavne nedostatočnú hygienu. Ešte pred skončením omše vstal a skôr, ako opustil chrám, podišiel k stolíku, z vrecka svojich ošúchaných nohavíc vybral možno svoje posledné centy a vhodil ich do pokladničky.
6. nov 2013 o 12:56
(upravené 6. nov 2013 o 13:04)
Páči sa: 0x
Prečítané: 758x
Novembrový tulák
Je tomu presne rok, keď som ho zazrela prvý raz. V jeden chladný a sychravý novembrový večer ležal na trávniku. Uzimený a pomočený, úbohý tulák, majúci svoj domov všade a nikde, ktorého ľudia náhliaci sa do teplých domovov zďaleka obchádzali. Boli sme dve, čo sme sa s obavou, či nepotrebuje pomoc, nezávisle od seba pri ňom zastavili.
Marta Galbáčová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
