Amnestia.
V denníku Sme je anketa pre kandidátov na prezidenta: “Každý deň otázka prezidentských kandidátov až do volieb“. Včera otázka znela: „Bolo morálne udeliť amnestie za skutky týkajúce sa únosu Michala Kováča mladšieho do cudziny?“ Súčasný prezident a hlava nášho štátu naň neodpovedal. Dôvod? Chcel sa vyhnúť osobnej zodpovednosti za tento čin? Veď v tej dobe bol predsedom parlamentu. Bola mu táto otázka nepríjemná, alebo do dnešného dňa nemôže o tom prehovoriť? Nechajme to na jeho svedomí a odvahe s temnou komunistickou aj nedávnou minulosťou, kandidovať za prezidenta.
Nechem rozoberať odpovede ostatných kandidátov, len stále mi nie je jasné prečo bola amnestia udelená ľuďom, ktorí trestný čin nespáchali. Načo potrebovali amnestiu, keď sú čistí nepoškvrnení. Uvediem prikád, prechádzam sa v noci po parku a v tom parku bol niekto znásilnený. Udelia mi amnestiu za to, že som šiel parkom nič neurobil a dostanem amnestiu. Trošku chorá myšlienka, ale asi podobná únosu Michala Kováča mladšieho. Iné by bolo, keby som šiel po parku a obvinili ma zo znásilnenia, hoci som to neurobil a dostal by som amnestiu. V tom prípade by som bol naštvaný a žiadal spravodlivo vyriešiť moje obvinenie. Poskytol, by som alibi na moju nevinu, poskytol by som testy DNA, zháňal by som svedkov, urobil všetko preto, aby som sa očistil. Veď, keby som dostal amnestiu, celý život by sa vrhal na mňa tieň podozrenia za to čo som nespáchal. Podozriví z únosu Michala Kováča mladšieho to neurobili, nechchcú dokázať svoju nevinu.Stačí im amnestia na čin, ktorý akože nespáchali.
Nie som právnik, ale viem, že trestný čin sa prv musí došetriť, páchateľa odsúdiť a potom môže dostať amnestiu. Ak sa mýlim je to moja nevedomosť, ale asi by to tak malo byť.
Amnestovaní vinníci za čin, ktorý nespáchali, asi vo svojom svedomí nemajú poriadok, ale nevadí im to, lebo s krivým charakterom svedomie nemá nič spoločné.
