Za 111 dní prevádzky v treťom bloku, bežiacom bez akýchkoľvek povolení, či splnenia emisných limitov, sa vyrobilo takmer 180 tisíc megawatthodín elektrickej energie. Na túto sa však všetci budeme musieť poskladať v platbe za elektrinu. Záverečný účet je takmer 13 miliónov eur. Elektrina vyrobená z domáceho uhlia je totiž podporovaná podobným princípom ako obnoviteľné zdroje. Tieto majú tiež priznanú výkupnú cenu, ktorá sa následne premieta do ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa. Základné rozdiely sú ale dva. Podpora pre obnoviteľné zdroje je zavedená zákonom, podpora pre elektrinu z uhlia iba vládnym nariadení. A druhý ten, že kým obnoviteľné zdroje energie životné prostredie šetria, uhoľná elektráreň mu škodí.
A to bolo v prípade tretieho bloku v Novákoch naozaj veľmi citeľné, viditeľné a dokonca niekedy aj hmatateľné. Výsledkom „prevádzkového pokusu“ bola miestna ekologická katastrofa s dopadom aj na zdravie obyvateľov. Ľudia na Hornej Nitre sa sťažovali, že najmä deti sú častejšie choré a začiatkom februára bola vyhlásená smogová situácia v okrese Prievidza. Ľudom bolo odporučené radšej nevetrať, či menej chodiť von. A kým si pod Tatrami z áut zhŕňali sneh, na internete sa objavilo video z Prievidze, kde si majiteľ auta z kapoty odstraňuje prach.
Podľa meraní sa objem vypúšťaných emisií, napríklad tuhých znečisťujúcich látok z elektrárne v Novákoch, zvýšil takmer štvornásobne. A hoci „testované“ zariadenie malo plniť primárne odsírovaciu funkciu, objem siričitanov uvoľnených do ovzdušia stúpol paradoxne viac ako 20 násobne! Navyše dopady týchto emisií sa s pokusom neskončia. Ešte veľmi dlho budú škodiť usadené v pôde, či prijaté rastlinami, zvieratami, no a samozrejme ľuďmi.
A prečo sa to vôbec stalo? Pre chamtivosť niekoľkých ľudí. Od prvého januára 2016 boli pre nesplnenie emisných limitov odstavené dva bloky v nováckej uhoľnej elektrárni. Zvyšné dva bloky, čo ostali v prevádzke, však nestíhali páliť uhlie, ktoré sa v hornonitrianskych baniach vyťažilo. Slovenské elektrárne sú prakticky ich jediným odberateľom, za čo majú nárok na dotáciu, na ktorú sa skladáme v cene elektriny. To, že z 95 miliónovej dotácie ide 90% na nákup uhlia už čvirikajú aj vrabce na streche. Vďaka takto štedro zaplatenému uhliu dosahujú Čičmancove bane každý rok hrubú maržu okolo 57%. Ako a s kým si ju prerozdelia je verejným alobalovým tajomstvom.
A čo kompetentní? Najzarážajúcejší bol postoj ministra hospodárstva Petra Žigu, ktorý strčil hlavu do piesku. A to aj napriek tomu, že nariadenie, ktoré prikazuje páliť elektrárňam domáce uhlie podpísal až do roku 2030 práve jeho predchodca. Minister László Sólymos zase spočiatku tvrdil, že pokus je určite v poriadku a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie. Názor zmenil až v polovici februára. Testovanie však malo trvať práve štyri mesiace, takže jeho výzva na ukončenie pokusu bola v tom čase už viac menej iba symbolická. Je ale za pokus možné považovať 24 hodinovú nepretržitú prevádzku na plný výkon, ktorá až na pár odstávok kvôli poruchám bežala prakticky od začiatku až do konca?
Strana SaS v tejto súvislosti žiadala vysvetlenia od oboch ministrov, od decembra vyzývala na ukončenie pokusu, podali sme trestné oznámenie a spustili petíciu. A hoci v treťom bloku už dohorelo, aby sa takýto pokus na ľuďoch už nikdy viacej nezopakoval, petíciu je stále možné podpísať TU.
