Keď je pri práci zábava alebo Čo všetko začujú uši sprievodcovské

Počas jednej prehliadky sa chlapča pýtalo, či tu boli rytieri. Odpovedala som, že nie, že tu žili mnísi. O chvíľu sme vyšli von, dieťa preskúmalo múry - a ja som bola "usvedčená z klamstva". Kráčajúc popri mne totiž všímavý chlapec skonštatoval: "Rytieri tu boli, sú tu diery v múroch." Áno, strieľne... Chlapec mal pravdu, medzi dvoma obdobiami, keď v kláštore žili mnísi, boli časy, keď ho vlastnili i rôzne šľachtické rody. Jedna rodina čakala na výklad. "Sprievodkyňa nám porozpráva o lietajúcom Cypriánovi," hovorila mamina svojmu potomkovi. Ten na to zareagoval dosť nečakane: "Ja to nechcem počuť!" S kolegyňami sme na seba prekvapene pozreli. Pobavená som ďalšie pokračovanie rozhovoru nepočula, no podľa slov kolegýň sa mama chlapca v pohotovosti nedala svojím synom zahanbiť: "Tak si zapcháš uši..." "Kláštor vlastnili napríklad Rákocziovci a napokon ho grófka Alžbeta Rákocziová predala nitrianskemu biskupovi Ladislavovi Maťašovskému," - aj by som pokračovala v rozprávaní o histórii kláštora, ale jeden chlapec v skupine sa slušne prihlásil. "Vyvolala" som ho a potichu povedal: "Môj spolužiak sa volá Rákoczi." Tak, možno je to potomok... Keď skupina postupne vychádza z priorského domčeka, ktorý je do veľkej miery opravený, zvyknem ťuknúť do jednej z informačných tabúľ a ukázať na fotografiu domčeka pred rekonštrukciou. Stálo pri nej malé dievčatko. Keď k tabuli prišli jej rodičia a brat, malá slečna zopakovala rodičom, čo sa práve dozvedela: "Takto vyzeral domček predtým, než bol opravený." Nedalo mi to: "Z teba bude sprievodkyňa..." A tatko to okomentoval: "Najprv sa bude musieť naučiť R." Rodičia-turisti, voďte svojich potomkov do múzeí - prehliadky s nimi sú rozhodne pestrejšie... Ak si neobľúbia múzeá teraz, tak kedy? Neskôr to už tak ľahko nepôjde. A ak budú chcieť, u nás dostanú aj kláštornú pečiatku na ruku. A pokojne i na čelo.