Tam nie je ako v básni "mnoho otcov, mnoho mám a mnoho, mnoho detí." Je tam len jeden otec, jedna mama a tri deti. A samozrejme teta, dedko, babka, rodina...
Sú tam kopce a potok, skaly a rieka, stromy s kúzelne farebným lístím. V jednej záhrade s kvetmi a jabloňami stojí dom. Je veľký a niekedy sa zdá trochu pustý a smutný. Inokedy však prekypuje životom, smiechom a radosťou... Keď sú v ňom všetci, čo doň patria a vždy patriť budú.
Sú tam hojdačky a kríky s ríbezľami, pobehuje tam ryšavý kokeršpaniel a po stromoch sa škriabe mačka. Zdá sa, že všetko je odtiaľ ďaleko- obchod, škola, kino. Blízko je však sedemstoročný kláštor, pokojný prielom rieky s krásnymi zákutiami a snáď najkrajšie západy slnka so svetom na dlani. Na jar tam vonia mokrá zem a v jeseni lístie, v lete na tých miestach poletujú jasone a v zime tie najbelšie vločky.
"Viem jedno miesto, rád ho mám. Hreje ma dňom i nocou..."
Možno mám trochu túlavé topánky, ale vraciam sa rada. Asi takto sa dá spoznať domov...
Milan Rúfus: And That's the Truth (výber a preklad básní Milana Rúfusa)
