Opravujem most

Bojím sa, že príde strach a ty nebudeš pri mne. Bojím sa, že budem plakať a ty ma nebudeš môcť utešiť. Bojím sa, že sa budem trápiť a ty nrozoženieš moje smutné myšlienky. Bojím sa, že stratím to, čo mám rada a ostanú mi len spomienky. Bojím sa, že som ti ublížila a práve to rúca most medzi nami. Toho sa bojím. Ten most medzi nami nesmie spadnúť tak ľahko... Vieš, keď ma bolíš ty, všetky iné trápenia idú bokom. Veď tie ostatné sa s tebou znášajú ľahšie. Prečo človek robí rovnaké chyby? ... Ukázala som ti za tie roky tvoj význam? Pochopilo tvoje vnútro, že mi ťa nikdy nikto nenahradí? Povedala som ti niekedy, že som šťastná, že ťa mám? A aká vďačná... Nie slovami, ale tak naozaj. Možno by som sa nemala báť. A ani ty. Nikto z nás. Možno by som ti radšej mala dať najavo, že ťa mám rada. Niekedy sa prihodí nejaké nedorozumenie alebo príde problém, ale sľúb mi, že nás to nerozdelí. Zničené časti mostu medzi nami chcem hoci aj znovu a znovu opravovať a nakoniec opraviť. "V láske niet strachu a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske." (1Jn4,18)