
Bolo to pár dní, počas ktorých... ... sme objavovali laboratórium, v ktorom brat ako študent pracuje. Zistili sme, že laboratórne myšky nemusia byť len biele. Videli sme, ako sa robí preočkovanie baktérií a ako vyzerá chladnička na chov červíkov. A hlavne, objavili sme kúsok jeho sveta. ... sme sa v mraze túlali pražskými ulicami a obzerali si svet okolo. Pozerali sme sa na kontrast medzi päťhviezdičkovými hotelmi a bistrom na vlakovej stanici, ktorý niektorá z nás objavila. ... sme poskackávali na Staroměstkém náměstí do rytmov, ktoré hrali skupinky masiek v karnevalovom sprievode. Komu by v takej zime nebolo do tanca... Tak sme si spolu so sestrou pospevovali "Lions sleep tonight" a úplne jednoducho sa - radovali. ... sme sa skrehnuté zohrievali pri čaji. Pri čajníkoch a šálkach s horúcim nápojom sa ohrievali nielen dlane, ale aj vzťahy. Budovali sa nové, oprašovali staré a upevňovali tie rodinné. ... sme nadšene hľadali kalcium v smotanovom kréme, ktorý každej z nás kúpil náš veľký brat a bratranec. "Kde je kalcium? Tu, tu je!" Tento citát z detskej reklamy bol jednou z prvých reakcií radosti z jeho pozornosti. ... sme sa zoznámili s chalanom zo susednej izby na internáte, ktorý priniesol úžasne chytľavú japonskú hračku z dreva - kendamu a ktorý prejavil možno trochu pozornosti, možno starostlivosti a možno záujmu, keď sa ešte predtým, než išiel spať, zastavil a opýtal sa, či máme dosť vankúšov. ... sme boli akoby v inej dimenzii, keď sa asi o pol tretej v noci jedna z členiek výpravy zatvorila na záchode (aby nerušila), hrala sa s kendamou, vytrvalo chcela zvíťaziť nad touto hračkou a naučiť sa "cestu okolo sveta," kým ďalšie dve začínali nočnú debatu slovami: "Ja si tých amerických prezidentov od druhej svetovej vojny asi predsa pamätám: Roosevelt, Truman, Eisenhower,..." Tak sa otvorila téma "Čo v živote s tvojou školou?," ktorá postupne naberala rysy rozhovoru o snoch a plánoch, aký môžu viesť len sestry a sesternice a ktorej sa napokon zúčastnili všetky tri. ... sme opäť zažili jeden adrenalínový beh na metro, aby sme stihli autobus domov.... sme sa na záver súrodenecky (a bratranecko-sesternicovsky :) ) objali. ... som si potvrdila: Sme RODINA.