Píšem Ti

Tento rok maturuješ. Snívaš o škole, o úspechoch, o láske. . . Snívaš o živote, ktorý Ťa čaká. Vieš snívať. To som rada. Končíš strednú školu a spomínaš s priateľmi na roky, ktoré ste spolu prežili. Spomínaš na to, ako si sa učila písať. . . Spomínaš na to, ako si prvý krát uvidela triedneho a na prvú päťku. . . Spomínaš na lístočky, ktorými ste si krátili nekonečné hodiny a na to, že prestávky boli priveľmi krátke. . . Máš pred očami svoje detstvo. Pamätáš si, ako ste sa hrávali na skrývačku a viseli dolu hlavou na preliezačkách. Stále vieš modlitbičku k Anjelovi Strážcovi, ktorú Teba a Tvojich súrodencov naučila mama, keď ste boli maličkí. A nezabúdaš na to, ako Ťa tatko učil lyžovať. Vieš spomínať. To nikdy nezabudni. Dospievaš. . . Uvedomuješ si, že keď Ťa tatko volal pracovať na dvor, nebolo to preto, že Ti závidel ničnerobenie. . . Veď ste sa rozprávali. Uvedomuješ si, že keď Ti mamka vravievala, že máte so súrodencami držať spolu, mala pravdu. . . Uvedomuješ si, čo pre Teba urobila stará mama, keď chcela, aby si v piatky chodievala na sväté omše. . . Uvedomuješ si to a asi skúšaš byť rozumná. Antoine de Saint – Exupéry raz povedal, že všetci dospelí boli niekedy deťmi, ale máloktorý z nich sa na to pamätá. Nezabudni, že si bola dieťaťom. Nezabudni na to dieťa v Tebe. Pamätáš, čo povedala Tvoja sestra? „Mali by sme prosiť Boha, aby z nás urobil deti.“ Áno. . . Hľadaj múdrosť, ale nestrácaj nevinnosť. Nestrácaj úprimnosť. Nestrácaj detský pohľad na svet. Mnohokrát spadneš a zoderieš si kolená. Ale pamätáš si, koľkokrát si si rozbila kolená, kým si bola malá? A stále si to prežila. . . Tak aj teraz. Všetko sa zahojí. Buď dieťaťom a nestrácaj detskú dôveru v Boha. Možno sa týmto listom s Tebou lúčim. . . A možno nie. To záleží na Tebe. . . Ja ostávam v Tebe spolu s Tvojimi snami. Keď budeš snívať, budem s Tebou. Tvoja Fantázia P. S. : „Nikdy nechcime byť natoľko dospelí, aby sme nemohli mať detské sny.“ ( Antoine de Saint - Exupéry )