Za ten čas sa toho udialo naozaj veľa. Premýšľala som o tom. Takto to malo byť. Nachádzam zmysel v tých udalostiach a v tom, ako to na seba nadväzovalo. V tom zvláštnom a trochu odvážnom začiatku i v tom smutnom konci. A samozrejme, aj v tom odhodlanom a silnom, čo bolo medzi tým. Myslím, že aspoň sčasti rozumiem... Vieš, niekedy sa mi zdá, že by bolo omnoho jednoduchšie, keby si mi priamo povedal: "Toto urob a toto v žiadnom prípade." Ale asi je to príliš pohodlný a ustráchaný postoj, však? Sören Kierkegaard mal pravdu, keď povedal, že "sloboda má obavu sama pred sebou." Sloboda zahŕňa strach z voľnosti, úzkosť z toho, že človeku chýba pevný bod, ku ktorému by bol pripútaný. Je to strach prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia? No slobodným sa človek stáva práve vtedy, keď toto dokáže... Asi sa tiež musím naučiť rozhodovať sa a prijať dôsledky svojich, možno chybných rozhodnutí. A tak, zdá sa, som už jedno rozhodnutie urobila. Nechám čas plynúť. Možno práve toto teraz odo mňa očakávaš. Trpezlivosť. A čo bude potom? Budem sa musieť znovu a znovu rozhodovať. Budem musieť aspoň skúsiť prísť na to, čo je správne a ktorú cestu vybrať. A možno porozmýšľať nad tým, čo by si urobil ty. Verím, že mi pomôžeš... (citácia a spracovanie filozofie S. Kierkegaarda podľa učebnice NoS, Dejiny filozofie :) )
