A pritom- kto by bol čakal, že sa niečo také udeje? Skúšam spojiť do nejakého obrazu to, čo si mi povedala. Pôsobí to akosi absurdne. Až tak, že sa ľudia neobávajú toho, že by sa to mohlo stať. A predsa- stalo sa... Tentokrát však bez zlého konca. Najprv som si to asi dosť neuvedomovala, no neskôr mi to začalo dochádzať. Mohla som ťa stratiť... Teda stratiť pre tento život. Nie, to nie... Vieš, potrebujem ťa. Potrebujem tvoje priateľstvo, tvoje povzbudivé slová, tvoj príklad... Nie si len kamarátka, si spriaznená duša. A trochu aj anjel strážny. Niekedy asi musíme prežiť podobný šok, aby sme si znovu uvedomili, čo máme a ako ľahko o to môžeme prísť. Že niekedy stačí tak málo a všetko sa zmeniť. Táto zvláštna udalosť k tomu dopomohla možno viacerým ľuďom. Našťastie aj mne. A práve ona urobila ešte jednu vec. Veľkú vec. Ukázala mi zmysel modlitby. Význam modlitby- prosby a ďakovania za priateľov. Za blízkych. Bola to táto príhoda, ktorá ma opäť povzbudzuje, aby som sa modlila za ľudí okolo seba. Aby som si uvedomila, akí sú pre mňa dôležití a aby som to povedala Bohu. A niekedy, raz za čas aj im. Často nie sme spolu, no možno práve mojich pár slov pomôže vtedy, keď som ďaleko alebo keď moje slabé sily na to nestačia... A tak chcem prosiť a ďakovať... Prosiť o to dobré pre ľudí okolo a ďakovať za to, že sú. Za ich životy a prítomnosť, priateľstvo a lásku, ktorú mi dávajú. Ďakujem Bohu, že ťa v utorok ochránil, že mi ťa tu ešte necháva a chráni. Som rada, že žiješ :) .
