Čakala ma približne hodinka a pol so špuntom, ktorého som už raz na starosti mala. Dieťa, ktoré je veľmi "do života" . Také, pri ktorom musí jeho strážca dávať pozor nielen naň, ale i na seba. Po úvodnom kole pretekov formuly a postavení garáže sme sa prepracovali ku skladaniu puzzle. Z horúčkovitého hľadania kúsku, na ktorom by bola ruka Johna Smitha s indiánskym pádlom, ma môj malý kamoš vyrušil jediným slovkom... "Cikať!" Čo teraz? Vzhľadom na nízku koncentráciu detí v mojom okolí som nikdy trojročné dieťa - nieto ešte trojročné chlapča - neviedla na záchod a nevedela som, ako taký malý človiečik ciká do "dospeláckeho" záchodu. Obula som teda jeho i seba a viedla ho na dámske toalety. Keď sme tam prišli, mladý muž ma stopol a chcel ísť na záchod, na ktorom už niekedy bol. Aby toho stresu nebolo na mňa málo, tak ešte spiatočka na pánske... Po mojich marných pokusoch o diskusiu s cieľom zistiť, ako zvykne cikať, sa napokon našiel nejaký spôsob. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že ten systém tak dobrý nebol a špunt je mokrý... Mamine som sa nedovolala a o náradnom oblečení som nevedela. Nakoniec ma špuntík sám upokojoval: To vyschne. Netuším, koľko toho vypil, ale zachvíľu na mňa znovu vybafol: "Cikať..." Neviem, ako veľmi sa dokážem poučiť z chýb, ale tento pokus dopadol omnoho, omnoho lepšie ako ten predošlý. Dokonca sme spoločnými silami i spláchli! Keď sa mamina vrátila, vysvetlila som, čo sa stalo a ona bez akýchkoľvek známok znepokojenia, snáď s úsmevom, vybrala náhradné nohavice a keď malý chcel ešte zostať hrať sa, povedala mu, že sa s ním zostane. Zdá sa, že platí: Čo sa zamladi naučíš, v materstve akoby si našla. Musím sa ešte veľa učiť. Myslím, že môžem začať tým, že sa pred najbližším strážením opýtam mamky môjho kamoša na to, ako ho dáva na záchod. To bude dobrý začiatok.
