Kto súdi históriu

Mníchovská dohoda, to je viac ako jedna zmluva. To je množstvo možno naivných nádejí, ctižiadostivých túžob, prebdených nocí a hľadania správnej cesty. A tak sa trochu zamýšľam nad jedným z mužov, ktorí vyberali cestu pre svet. Arthur Neville Chamberlain... Chcel malý Neville rozhodovať o osude tisícov či miliónov ľudí? Ak by vedel, koľkí ho raz budú považovať za zbabelca a zradcu, vybral by si dráhu politika a diplomata? Čo čakal pred stretnutím v Mníchove? Čo si myslel, keď v prítomnosti Hitlera, Mussoliniho a Daladiera podpisoval onú zmluvu a čo vtedy, keď prinášal "mier našim časom" ? Veril, že koná správne? Neveril? Dúfal? A ako sa asi cítil, keď videl, že pád Československa nacizmu nestačí a že to, čo sa deje, nič tak ľahko nezastaví? A potom? Po vojne... Vďaka Bohu nemám právo súdiť. To môže len On. Raz som si vypočula krásnu kázeň a aj dnes v nej nachádzam pravdu. Áno, nemám a nechcem hodnotiť a odsudzovať- to je príliš ľahké. Mám a chcem sa pýtať: Prečo? Prečo si to urobil? Prečo si ublížil... ? Vysvetli mi... Neboj sa. Nemôžem a nechcem ťa odsúdiť. Veď ani On ma neodsudzuje...