Bezdomovci. Sociálne prípady. Chudáci... Existuje mnoho mien, ktoré títo ľudia dostávajú. Práve ľudia bez domova stoja pred vchodom do tohto domu, kde mohli stráviť včerajšiu noc. Dvere sú ešte zamknuté a tak jeden z okolostojacich stlačí "bzučiak" a môžem vojsť dovnútra. Na okienku pri vrátnici stoja malé poháriky s bielym práškom a rôznofarebnými tekutinami. Bude sa upratovať.Na vrátnici sedí tmavovlasá štíhla ženas menovkou na tričku. Volá sa Jana a pre Armádu spásy pracuje už štyri roky. Zastavujú sa tu ľudia a vracajú kľúče od skriniek v izbách, občas prehodia pár slov. Jeden z mužov je rozčúlený, lebo na posteli, na ktorej zvykne spávať, spal niekto iný a on nemal kde prečkať noc. Jana sa mu však snaží vysvetliť, že muž, ktorého tam včera ubytovala, čakal v rade na voľné miesto skôr. Prichádza čiernovlasý muž v okuliaroch, koordinátor pracovníkov Peter. Je pokojný, ale dôrazný a chce upokojiť situáciu. Konfrontácia končí, no len dočasne. Nespokojný muž sa chce sťažovať. Zdá sa to možno paradoxné, no samotný riaditeľ v tomto centre sociálnych služieb chce, aby tak ľudia robili, pokiaľ sa im niečo nepáči"Je potrebné rozlišovať medzi bezdomovcami. Ľudia "z podchodu pri Tescu" tu prídu a zistia, že takto nedokážu fungovať," načrtáva Peter. "Druhou skupinou sú tí, ktorí využívajú služby azylových domov. Tí sa snažia dodržiavať nejaké pravidlá," vysvetľuje. "Ako hovoria mnohí, je to tu horšie ako v kriminále," žartuje Peter. "Tí, čo pracujú, sú otroci." Vzápätí však uvádza veci na správnu mieru. Možnosť jednorazového prenocovania nie je jedinou službou, ktorú Armáda spásy v tomto dome poskytuje. Existuje tu tiež azylový dom, kde môžu ľudia, ktorí nemajú kde bývať, pobudnúť dlhšiu dobu. "Ľudia, bývajúci v azylovom dome, upratujú spoločné priestory, prípadne pomáhajú v kuchyni. Ide o to, aby aspoň nejako pomohli," vysvetľuje. Okrem nich tu pracujú ďalší štyria ľudia, pre ktorých je to zamestnaním v rámci verejnoprospešných prác. Medzi nich patrí aj muž s tmavými fúzami, oblečený v zelených montérkach. Kedysi tu býval. Potom však v slabej chvíli porušil pravidlá... Dnes je tu riadnym zamestnancom, ktorý sa práce nebojí. Keď zazvoní telefón a volajúci chce hovoriť práve s ním, urýchľuje rozhovor slovami: "Rýchlo, ja musím upratovať."
2. dec 2009 o 09:15
(upravené 2. dec 2009 o 12:07)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 407x
Nocľah pre bezdomovcov alebo ako nespať na ulici (1.)
Zvláštny pocit, ktorý človeka premkýna medzi šedivými budovami s opadanou omietkou a popísanými stenami, vyvoláva snahu držať sa krokom čo najbližšie k niekomu, kto nepôsobí nebezpečne. Ulica so zamrežovanými oknami vyzerá v skoré piatkové ráno trochu opustene. Avšak zdanie často klame. V budove s číslom 19 už teraz pulzuje život. Stojí pred ňou hlúčik ľudí, ktorí pravdepodobne len pred chvíľou odišli z izieb, kde prespali. Nocľaháreň musia opustiť do ôsmej ráno.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)
Na vrátnici sa zastavujú ľudia a vracajú kľúče od skriniek v izbách, občas prehodia pár slov.