Tieto krásne slová sú slovami jednej koledy. Veľmi sa mi páčia. Hovoria mi totiž, že moje starosti a trápenia vždy Niekto vypočuje. Viem, že keď som smutná, úsmev toho Dieťatka dá znovu všetko do poriadku, a keď som šťastná, že sa smeje spolu so mnou.
Stojím v kostole a ľudia okolo mňa spievajú: "Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta." Áno, hriechy sú sňaté aj zo mňa. Pred oltárom sú postavené jasličky a v nich leží Ten, ktorý ma oslobodil. Ten, ktorý je v túto chvíľu pri mne a dáva mi svoj vianočný darček. Dáva mi radosť a šťastie. Volá ma bližšie k jasličkám, aby som Ho mohla prijať do svojej duše. Neskôr sa odtiaľ spolu s Ním vraciam na svoje miesto...
Svietia už len sviečky a ozdoby na vianočných stromčekoch, ľudia spievajú "Tichú noc" a vo vzduchu je niečo zázračné. Teraz viem, že On mi dáva najväčší dar, aký môžem dostať - sám seba. Viem, že ma má tak rád, že keby som bola jediným človekom, kvôli ktorému by sa mal narodiť, urobil by to. A tiež viem, že Božie Dieťatko má takto rado každého z nás. Teraz leží v jasliach a chcelo by objať každého, kto pristúpi k Jeho jasličkám. O tridsaťtri rokov bude toto Dieťatko pribité na kríž... A stále bude chcieť svojou nekonečnou láskou objať každého, kto bude stáť pod Jeho krížom.
O dvetisíc rokov Ho znovu vidím ležať na slame, prichádzam k Nemu ako pastier, ktorý v Ňom vidí Boha, a dnes už poznám Jeho príbeh. Príbeh, ktorý neskončil tridsaťtri rokov po Jeho narodení, a ktorý nekončí ani teraz. . . Stojím v túto zázračnú noc v kostole... Stojím tu spolu s malým Ježiškom. A On necháva príbeh lásky pokračovať aj vo mne. Tu a teraz.
http://www.youtube.com/watch?v=MafI0h8P4tw
