Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Prvé dejstvo sa nieslo v duchu smiechu, erotiky a ešte raz erotiky. Keď čítate tieto riadky, možno si pomyslíte, že to bola nejaká lacná, nevkusná komédia. No to je omyl, smiech divákov bol nenásilný, dráždivejšie scény neboli poburujúce, slúžili dokonale svojmu účelu – ilustrovať vzťahy i prostredie. Na prestávku sme odchádzali so svalovicou, lebo útoky na bránicu prichádzali v pravidelných a silných dávkach. Herci si získali publikum okamžite. Nielen hereckým prejavom, ale aj šarmom (najmä Výrostko, Gašparová).
Po prestávke som čakala ďalšie paľby humorných scén. Tie síce prišli, no bol to smiech cez slzy. Autor hry sa nám vnáral do duší čoraz hlbšie a či ste chceli a či nie, nemohli ste ho odtiaľ vyhnať. Táto hra vás nútila sa zamyslieť. Ale to, čo na 100% nikto nečakal, bol dramatický záver, pri ktorom podaktorí uronili slzičku. Herci zožali úprimnú standing ovation a nepochybne odchádzali do šatní s pocitom dobre vykonanej práce. Diváci si zobrali kabáty a odchádzali domov za sprievodu dotieravých myšlienok: „boli sme aj my takíto?“ v prípade mladšej generácie: „skončíme my takto tiež ?“. Táto hra bola skutočne veľmi silná, niesla hlboké posolstvo napriek tomu, že to bola komédia. Odporúčam
