Derivácie

Matematici by to nazvali konštantou, lekári konštitúciou a astrológ konšteláciou. Proste, sú fixné body, s ktorými nič nespravíš. Zmeniť ich nemôžeš. Neznášam to slovo, ale skrátka je to predurčené. Nemá zmysel hádať sa, či za to môže nejaká vyššia sila alebo je to celé splynutím samčej a samičej pohlavnej bunky s určitou genetickou výbavou, jednoducho je to tak.   Rovnako nezmyselné je diskutovať o tom, či je to fér, alebo nie.     Si muž, daj tú sukňu dole, čo blbneš, vyzeráš ako nejaký buzerant, alebo čo! Máš nosiť nohavice. Nevadí, že sa ti zdá byť sukňa pohodlnejšia. To sa chlapovi nepatrí! Aké prečo? Proste je to tak, a ty sa podľa toho zariaď!   Akoby nestačilo, že ťa limitujú tvoje genetické predispozície, spoločnosť vytvorila pravidlá, podľa ktorých sa treba riadiť. Vžité vzory obstavujú   zvyšky Tvojej voľnosti. A opäť raz beztoho, aby sa ťa spýtali, či s tým súhlasíš – stavebné si nikto nepýtal.  Nemáš na výber. Si určený súborom bodov. Konštanty v rovnici nezmeníš, môžeš operovať iba s premennými. Ale inak sa môžeš slobodne rozhodnúť. Chceš sa stať bežcom? Vytrvalostným, či šprint?  Tak dlhé ti idú lepšie, ale krátke sa ti páčia viac?! Hmmm. Tak si vyber!   Neexistuje žiadne rozhodovacie vákuum – ideálny stav, kedy sa môžeš rozhodnúť bez vplyvu vonkajšieho prostredia. Nech robíš, čo robíš, si poznačený. Musíš sa pohybovať len v mantineloch, ktoré ti postavili.   A vedomie toho: „Musíš“ sa vznáša všade okolo. Musíš jesť lieky proti astme, ak chceš dýchať. Musíš sa rozhodnúť, či pôjdeš na vysokú, alebo nie. Všetko je podmienené.   Zo všadiaľ na teba reve to MUSÍŠ!!!   A nikto nemá rád, keď naňho kričia. Nikto nemá rád, keď ho nútia. Ako to už zvykne bývať, keď niekomu povieš, nesmieš, just to spraví. Keď niekomu povieš musíš, tak si presne tak isto povie – a just nespravím. Alebo sú tu potom takí, ktorí si uvedomujú, že istým skutočnostiam sa nevyhneme, ale nechcú podľahnúť úplne a tak si vymýšľajú svoje vlastné malé mechanizmy vzdoru.       Rebelujeme všetci. Strašne sa bojíme, že nás niečo ovláda.   Každý deň sa snažíme podkopať nejaké to „apriori“. Niekto prevracia smetiaky, má prepichnuté celé obočie, tak, že zberné suroviny by z neho mali radosť, niekto sprejuje nápisy po budovách. A potom sú tu tí menej ostentatívni. Sedemdesiatročný dôchodca s dýchavičnosťou a vysokým krvným tlakom ide okopávať záhradku. Špičkoví manažér nosí k obleku ponožky s komixovými postavičkami, astmatik neberie lieky a vytrvalec behá šprinty. Zúfalo sa snažíme vykašlať sa na genetické a spoločenské konštanty, ale   nik z nás nevie derivovať...