V čase, keď opravovala maturitné písomky, sme okolo nej prechádzali po špičkách asi ako okolo klietky leva. V našom vlastnom záujme mala na desiatu vždy aj niečo sladké. A v čase ústnych skúšok máme na ňu občas zákaz hovoriť, teda najmä ja (jazyk mám trošku viac podrezaný). Toto všetko ma ani tak netrápi, ako fakt, že maminku posadol zlý duch, ktorý sa prejavuje každú stredu čoraz silnejšie. Jeho meno je Rosamunda Pilcherová. (Ak neviete kto to je, tak v skratke: taká teta, ktorá zarába ťažké prachy na učiteľkách, ženách v staršom veku, vydatých dámach a pod.je to nemecká Steelová.) Vždy ohundrem, keď sa v stredajší večer mama chopí ovládača. Moje vyhrážanie, že jej odoberú titul a návrhy, aby vzala do ruky Dostojevského, ako pravá učiteľka slovenského jazyka a literatúry neberie na vedomie. No čo, už som sa tým zmierila. Ako každý druhý človek, trpí chorobou s povolania, ale ona sa ju snaží liečiť. Môžem teda pokojne vyhlásiť, že streda od 20:00 do 21:30 je akási očista.
Čo myslíte, akú šancu majú rodiny učiteľov, že ich rezort školstva odškodní? Dovolím si s troškou detskej naivity (na ktorú mám ešte právo), dúfať, že sa tak raz stane. Nateraz jedinou bezplatnou formou psychohygieny zostáva Rosamunda a telenovely. A tak teda buď práca režisérov týchto žánrov pochválená.
