Do Spanielska som prisla zhruba pred 10 rokmi a na prvy pohlad som sa do tejto nadhernej krajiny neodvratne zamilovala. Dychala na mna pocitom slobody, pokoja, radosti... a tepla. Prvym miestom, ktore som spoznala bola Marbella a jej okolie. Moj trojtyzdnovy pobyt v Novej Andaluzii (Nueva Andalucia) mi pripadal ako rozpravkovy sen. Nadherna plaz Bora-Bora, malicke obchodiky v uzuckych ulickach starej casti Marbelly, prekrikujuci sa trhovnici na mercadillu v San Pedre, poulicna vona vyprazanych ryb a vlhky vzduch presyteny morom. Krutiace sa uzke cesticky smerom do vnutrozemia a rozsiahle kopce na ktorych sa kde tu zjavuju zrucaniny akychsi opevnenych veziciek, ktorych architektura Vam pripomenie arabskych dobyvatelov. Vzrusujuce bycie zapasy (pre mna v tej dobe absolutne nepochopitelne) a pristavne restauracie ponukajuce morske priserky vsetkeho druhu o ktorych existencii som vtedy nemala ani tusenia. To vsetko bolo pre mna uplne nove a lakave. A to ani nehovorim o divokych diskotekach v nocnom Puerto Banuse a Torremoline, ci snad nikdy nekonciace flamengove vystupenia v Benalmadene. Spanielsko na mna dychalo bestarostnostou a pohodlim.
Teraz sa nad tym iba pousmejem. Stravila som vtedy sice v Spanielsku viac ako tri tyzdne, spoznala som vela miest, vela ludi, myslela som si, ze uz viem ake Spanielsko je, aki su Spanieli, ale ani zdaleka to tak nebolo. Ani zdaleka som este Spanielsko nepoznala a Spanielov uz vobec nie.
Myslela som si, ze Spanieli su viac - menej lahkovazni, nespolahlivi a hlupi. Ochotni kedykolvek a komukolvek pomoct bez toho, ze by nieco za to ocakavali. Ze su lenivi, alebo teda, ze maju na vsetko cas. Ich povestne "mañana, mañana" by tomu mohlo kludne nasvedcovat. Ich nedochvilnost, by mohla svedcit o nespolahlivosti a ich nesmiernu zvedavost, by clovek mohol mylne povazovat za zaujem. A ich dovercivost za hlupost. A ich typicke : "no pasa nada" by ste si zase mohli vysvetlit ako lahkovazny postoj. Spanieli vsak ani zdaleka nie su taki. (alebo : Uz nie su taki?)
Skutocne som Spanielov zacala spoznavat, az ked som prisla zit do Alicante. V Marbelli som sice mala moznost spoznat zopar Spanielov, ale pravdu povediac spoznala som viac Extranjerov (cudzincov), nez rodenych Spanielov.
Uz v Marbelli som si zvykla na vsade pritomny pozdrav, ktory ani tu nebol vynimkou. Zo zaciatku mi bolo az smiesne , ze pokladnicka kazdeho platiaceho zdravi osobne. A navyse mu este zakupeny tovar aj ulozi do tasiek. Verte mi na Slovensku som sa s tym nestretla. Aspoñ nie vtedy ked som tam zila. ( u nas vo vchode mali dokonca niektori susedia problem len odzdravit)
Neprekvapovalo ma ani to, ze mi vsetci tykaju.
- tu si vsetci tykaju, vykanie sa uz nenosi. - povedal mi kamarat.
Ono to ale celkom tak pravda nie je. Je pravda, ze deti ucitelom v skole tykaju. (s cim mala neskor moja dcera problem ked sa vratila na Slovensko a vsetkym v skole tykala) Dokonca aj v obchode sa Vam moze bezne stat, ze Vam budu tykat. Hlavne ak mate menej ako 40. Ale skuste ist na pracovny pohovor a dotycnemu (potencionalnemu nadriadenemu) len tak z cista jasna zatykat. Vase predpoklady na prijatie to pozitivne neovplyvni, to mi verte. Alebo tiez pri vybavovani akychkolvek uradnych zalezitosti, ale hlavne staznosti. Vykanie je medzi dospelymi ludmi v Spanielsku znamkou slusneho spravania. Davate nim najavo respekt a zaroven nim respekt vyzadujete. Napriklad ziadosti sa vyslovene pisu v zdvorilostnej forme. V kazdom pripade, v beznom spolocenskom styku medzi priatelmi sa pouziva tykanie a je jedno aky mate vek. Napriklad, ked mi je priatelmi predstavena nejaka osoba, je bezne ze si navzajom hned tykame bez akehokolvek "potykania".
- eh? - reagoval moj spolusediaci na moju otazku, ci mozem pouzit jeho slovnik.
- samozrejme, - odpovedal po tom co som mu otazku zopakovala.
- eeh?? co si povedala? - reagoval na dalsiu moju otazku.
"EH" - citoslovce (?) v Spanielsku bezne pouzivane a ktore na mna zo zaciatku posobilo ako keby som sa rozpravala s mentalne retardovanym. Vraj je to normalne takto sa pytat. Bolo mi povedane kedysi davno. Pravdou je, ze som si na tuto neslusnu formu pytania sa u niektorych jedincov zvykla, ale normalne to nie je. Ak na Vase otazky nejaky Spaniel reaguje "EH?" rozhodne to slusne nie je. Je to presne to iste, ako ked po slovensky reagujete na otazku slovickom "co".
Mna doma ucili pouzivat slovicko "prosim". A verte tomu, ze aj niektorych Spanielov ucili doma slusnemu spravaniu, a miesto "eh?" pouzivaju "perdon?" alebo aspoñ "Que?" Takze ak sa s tymto ustnym prejavom v Spanielsku stretnete, vedzte, ze ani samotni Spanieli to za slusnu formu nepovazuju.
Spolocny obed, ci vecera v Spanielsku je uplne bezna vec. Spanieli takmer nikdy nejedia sami. Hlavne na spolocnych rodinnych obedoch sa da vidiet ich kultura stolovania. Oblubuju takzvane "tapas", a aj vtedy ak sa obed sklada z hlavneho chodu,(napriklad paelle) zvycajne mu predchadza niekolko tapas. Tapas su taniere s viacerymi druhmi jedla kladene do stredu stola, z ktorych si kazdy berie na svoj tanier, pripadne si beru rovno z daneho taniera. Su to hlavne syry sunka, morske priserky atd. Vzdy si vsak kazdy vezme presne tolko aby sa uslo aj ostatnym. Napriklad, ak je na tanieri 24 kreviet a sme siesti, nikto si nevezme viac ako 4 krevety. Ak zostanu, tak ten, co este chce, sa vzdy spyta ostatnych ci uz nikto nebude. Taka je aspon moja skusenost a nie len v mojej rodine. A nikdy si hlavne nezabudnu zazelat dobru chut ( que aproveche) Okrem toho, nikto nezacne jest skor, kym aj ostatni nemaju jedlo na stole. Aj napriek tomu, ze si vacsinou davaju pri jedle pozor, stol po skonceni obeda vyzera ako po bitke. V Spanielsku je neskutocne mnozstvo barov a na pocudovanie, vsetky sa uzivia. Myslim, ze Spanieli su narod, ktory najviac jedava "vonku". Ak budete v Spanielsku a nebudete vediet, ktory bar si vybrat, chodte vzdy tam, kde je najviac ludi. Stare spanielske nepisane pravidlo hovori, ze kde je plno, tam sa dobre vari. A nech Vas neprekvapi, ze v niektorych baroch pod barovym pultom sa nachadza hromada smeti. Hlavne v Andaluzii maju hostia vo zvyku hadzat smete na zem. Kde je vela smeti, to vraj tiez svedci o tom, ze sa tam dobre najete. A nebojte sa, o higienu v stravovacich zariadeniach Spanieli dbaju mozno viac nez Slovaci. A ten bar, ktory ste vecer opustili zahadzany smetami, na druhy den rano ho najdete cistucky, ze ho ani nespoznate.
pokracovanie na buduce.
