- mami, vravela si, ze ked budem na univerzite, tak uz to auto mat budem. - povedal detsky vycitavo
- ja viem, ze som to vravela, ale ved aj tak ho nepotrebujes. - snazila som sa to zahrat do autu.
- ze nije!!! - zvolal pohorsene a spodna pera sa mu pritom mierne odula.
- a ked si najdem nejaku robotu?!? vsade pytaju auto! - snazil sa argumentovat.
- a naco Ti je robota? tam sa sustred na ucenie! ja som Ti povedala, ze v prvom rade je skola! - zvysila som mierne hlas. - este sa v zivote narobis! Teraz by si sa mal hlavne snazit o to, aby si sa na ten zivot poriadne pripravil! Tak, aby si raz robil to, co Ta bude bavit, a este Ti to aj zabezpeci zivot na urovni. - zacala som poucovat.
Tentokrat ho to vsak neodradilo. Tuzba po aute a mladicka nedockavost ho plne ovladali.
- ale ja tu robotu potrebujem! potrebujem zaplatit na buduci rok "matriculu" (zapisne), a aj skripta a co ja viem co este a ..
- ked sa budes dobre ucit, - prerusila som ho - tak si tu matriculu zaplatis z beky. Alebo mi chces povedat, ze na buduci rok Ti beku nedaju? ... - na sekundu som sa zarazila - Taaak je to teda! ...
Uz som chcela spustit zaplavu vychovnych slov, ked zbadal kolka bije, a tak skor nez som stacila do pluc nabrat dostatocne mnozstvo kyslika, rychlo povedal:
- aaale, mozno daju. Ale aj tak, ved kolko mam vydavkov! A ja nechcem stale pytat od Teba. A aj vsetci moji kamosi to tak robia. Aj studuju a aj maju pracu. - snazil sa tichym hlasom este o pokus.
- ja viem, ja viem. Vydavkov! - neubranila som sa ironickemu tonu. - Fiesticky, botelloniky, futbalove posedenia pri pivecku, to su tie Tvoje vydavky? Zbytocne netrep. Este len ked budes mat auto, uvidis, kolko budes mat vydavkov. Radsej ma zbytocne nehnevaj. - ukoncila som debatu.
Nafucane vstal z kresla a zatvoril sa v izbe.
Zhlboka som si vzdychla.
Ved ja viem, ze to auto " potrebuje" . Viem, ze v pohode by zvladol aj skolu, a aj si niekde privyrobit. A to auto by sa mu v tom pripade ozaj zislo. Viem, ze cim skor sa nielen nauci dobre soferovat, ale aj naberie soferske skusenosti, tym lepsie. Tiez som si vedoma, ze vydavky mu zakonite stupnu. Ale nie to mi robi starosti. Ine dve "za" a "proti" sa vo mne biju. Ja mam totiz strasne velky strach! Priam panicky. A o to viac ho v sebe skryvam. Bojim sa ako nikdy o nikoho, ze sa mu nieco moze stat. Je to nieco, co ma ovlada a nie som s tym schopna nic urobit. Ako strasiak na mña posobi kazda dopravna nehoda o ktorej pocujem, citam, ci nebodaj pri mojich neustalych cestach aj vidim. Strasne sa o neho bojim a to auto ...
Ked bol este na strednej, tak sa mi v pohode podarilo vyhovorit mu motorku. Ved hej, vtedy sa dalo na co vyhovorit. V garazi stal stary nikym nepouzivany mercedes, a ten mi bol vhodnou napomocou.
- ked budes mat vodicak, tak na ñom mozes chodit, ale motorku Ti nedovolim. - opakovala som dookola.
Teraz uz ma vodicak a sialenu tuzbu soferovat. A cim vacsia je jeho tuzba, tym vacsi je moj strach.
