- "synko, a naozaj Ti nie je zle?" - naklanala sa starostlivo k vnucikovi.
- " nii - je" - odpoveda chlapca bezstarostne, hompalajuc pri tom nohami.
- "no sak ked Ti bude, tak len povedz, mam sacek. Aha, tot ho mam pripraveny." - ukaze na igelitovu tasku zlozenu na kolenach. Chlapca iba zavrti hlavou a svoju pozornost upriami na ubiehajucu krajinu za oknom.
- "Ja tomu teda fakt nerozumim! Ako to len mozu vydrzat!" - pretne autobusove ticho sofer.
- "A co take, prosim Vas?" - pyta sa zvedavo babenka.
- " Ja ich fakt obdivujem! Ci je svatok a ci patok, furt sa tu spaciruju! " - pokracuje sofer vo svojom monologu. - "ze im tak neni zima!".
- " A komu prosim Vas?" - stupnuje sa babenkina zvedavost, a aj vnucik spozornel.
- " No sak tym prostitutkam!" - zvola sofer - " ci v noci, ci cez den, este aj ked prsi sa tu pretrcaju. minule som jednu skoro nabral, co sa len tak tackala po krajnici. Aj teraz ich je tu pozehnane! Mali by uz konecne volaco pre ne vymyslet. Sak to takto neni dobre ani pre te prostitutky..."
- "No ved by ste takto pred deckom nemali!" - prerusila ho babenka.
V autobuse nastalo ticho. Ktovie, mozno vsetci rozmyslali, co pre tie prostitutky vymysliet.
- "Babi, co su to sprosti - tutky? -
Babenke od tej necakanej vnucikovej otazky az sanka poskocila. Zhlboka sa nadychla, nevrazivo zabodla pohlad do soferovho chrbta, pevne zovrela pery a nosom vypustila vsetok vzduch, aby sa nasledne znovu nadychla.
- "aaaale! to ujo povedal, ze sproste tetky." - snazila sa babenka vykluckovat z neprijemnej situacie, do ktorej ju dostal soferov hlasny monolog.
- " a preco su sproste?" - nedal sa odbit vnucik.
- "no a co nevidis? V takej zime a ony tak nalahko! Bez capky, bez salu, bez rukavic! No neni su sproste? Kdo to kedy videv v hentakych kratkych sukynkach a s holyma pupkama sa spacirovat! Moda nemoda, sak sa ony zbadaju, ked im krize ponachladaju a ked ich na starost povykruca. " -
Vnucik suhlasne pokyvkal hlavickou, ved hej, chodit v zime bez ciapky a bez rukavic to veru velmi mudre nie je. On tiez raz len tak vybehol na dvor, a potom tyzden prelezal v postielke. Spokojny s babenkinym vysvetlenim si ulozil hlavku na jej kolena a viac sa nevypytoval. Sproste tetky ho uz nezaujmali. Babenka spokojna s tym, ako bravurne zvadla celu situaciu, spokojne privrela oci a zrobenou stareckou rukou mu jemne hladila vlasky.
Len sofer sa potutelne usmieval pod fuzy.
