Problem imigracie je v Spanielsku kazdym dñom aktualnejsi. Spanielsko je dnes po USA druhou krajinou na svete s najvacsim migracnym prilivom. Dokonca uz presiahlo hranicu 10.% cudzineckeho obyvatelstva. Co znamena, ze na kazdeho desiateho Spaniela pripada jeden cudzinec. Hlavne cudzinci sa pricinili k tomu, ze pocet obyvatelstva v Spanielsku prekrocil hranicu 45 milionov. Na prvom mieste podla oficialnych zdrojov, s poctom 563 000, sa nachadzaju obyvatelia z Maroka. Nasleduju ich Ecuadorcania s poctom 461 000, dalej Rumuni s poctom 407 000. Obyvatelov z Anglickeho kralovstva je 247 000, z Kolumbie 265 000, z Nemecka 150 000, rovnako ako aj z Argentiny. Bolivia je v Spanielsku zastupena 139 000 obyvatelmi, Taliansko 115 000, Cina 104 000, Bulharsko 101 000, Peru 95 000, Francia 90 000, Portugalsko 80 000 a zvysok tvoria obyvatelia z ostatnych krajin takmer z celeho sveta.
75% zo vsetkych cudzincov sa sustreduje hlavne medzi 4 spanielske autonomie. Jedna tretina obyvatelov z Maroka sa sustreduje v Katalansku, 15% v Andaluzii, 12% v Madride a Comunidad valencia a Murcia sa deli o 20% z Marockeho obyvatelstva v Spanielsku. Ecuadorcania zase davaju prednost Madridu. Je ich v ñom jedna tretina. 19% v Katalansku, a Comunidad Valenciana a Murcia si medzi sebou deli na rovnako 24%.
Rumuni, tiez davaju prednost Madridu. Sustreduje sa ich tam 28%. V Castilla La Mancha ich je 11% a zvysok je rozdeleny medzi ostatnu cast Spanielska. Hlavne vsak v Comunidad Valenciana, v Katalansku a v Andaluzii.
Briti to maju jasne :-) Ich najoblubenejsimi autonomnymi oblastami su Kanarske ostrovy, Andaluzia a Comunidad Valenciana.
Traja zo styroch imigrantov su "extrakomunitarni" - co chce povedat, ze nepochadzaju z EU.
Zvysena imigracia a s ñou spojene nemale problemy, mala za nasledok zmenu v zmyslani Spanielov a ich postoj voci nej. Vacsina Spanielov si mysli, ze cudzinci su prinosom v ekonomickom rozvoji krajiny ( vykonavaju prace, ktore Spanieli robit nechcu), ale ich nadmerny priliv ich znepokojuje. Napriklad iba polovica je pristupna prenajat im byt a iba 74% nema nic proti tomu byvat v ich susedstve.
82.% nevadi, ak ich dieta privedie domov priatela - cudzinca, a 72 % nema nic proti tomu ak si ich dieta cudzinca zoberie. V praci je to najlepsie. Tam dokonca az 90% nema nic proti tomu ak pracuje s cudzincom a dokonca 84% strpi cudzinca aj ako sefa.
Z imigraciou je tiez vo velkej miere spojena aj porodnost. Nie je ziadnym tajomstvom, ze "spanielska" porodnost je v Spanielsku nizka, a krivku porodnosti zvysuju prave obyvatelia inych narodnosti. Cudzinecka porodnost prevysuje 20 percent z celkoveho poctu.
Imigracia vobec ovplyvñuje a posobi na vsetky odvetvia politickeho a spolocenskeho zivota v Spanielsku. Ci uz sa to tyka zdravotnictva, skolstva, ekonomiky - a hlavne politiky.
Spanieli su sice vo vseobecnosti jeden s najtolerantnejsich narodov co sa voci cudzincom tyka, ale nekontrolovany priliv emigrantov sposobuje, ze sa u nich zacinaju prejavovat znamky xenofobie a rasizmu. Ma to za nasledok hlavne zvysena kriminalita na ktorej sa velkym percentom podielaju prave cudzinci. Organizovane gangy, drogovi dileri, podvodnici a poulucni zlodejickovia, sposobuju medzi Spanielmi narastajuci rast nedovery voci cudzincom. Siesti z desiatich Spanielov su presvedceni, ze imigrantov v Spanielsku je privela.
Statisticke informacie cerpane z dennika "El Pais" a "Cinco dias"
