Tísíckrát vyššie príjmy ?
Pán minister označil šrotovné ako nástroj proti finančnej kríze, ktorý na seba dokáže zarobiť. Argumentácia bola pritom úplne jasná - DPH, ktorú štát za predané auto človeku ktoré svoje staré zošrotoval, je vždy vyššia ako samotné šrotovné zaplatené štátom. Čiže štát nielenže pokryje náklady s tým spojené, ale na tom dokonca zarobí. Preto sa táto dotácia môže točiť stále dokola, štát zarába a podporuje ekonomiku.
Skutočne , niet čo dodať. Až sa logicky núka možnosť, prečo ostávať len pri autách a pri 1 mld. korún. Veď podobná podpora na predaj potravín, oblečenia, obuvi či bývania by na seba tiež zarobila. Pri 9 percentnej podpore by štát stále získaval ďalších 10 percent ako zisk. Čiže príjmy by boli rádovo 2 x vyššie ako výdavky na takéto dotácie. Ak by štát takto použil celý rozpočet, tak sa mu v priebehu určitého obdobia, pár týždňov, vráti späť 2x viac peňazí, ktoré keď použije opäť rovnako získa znova 2x toľko. Tento exponenciálny nárast by len pri uvažovanom mesačnom cykle otočenia takejto dotácie v ekonomike by to znamenalo za rok nárast 2^12x, čo je 4096x.
Niekde predsa len bude problém
Hore uvedená rozšírená aplikácia ministrovho objavu ma však jeden malý, ale podstatný háčik. Štát totiž nevie priamo vytvoriť hodnotu a peniaze zhodnotiť, preto jeho príjmy nemožno zamieňať s príjmami firmy, ktorá podniká a svoje náklady musí použiť tak aby maximalizovala zisk, čo dokáže len ak vyrobí tovar alebo ponúkne služby za ktoré jej ľudia dobrovoľne dajú určitý odnos peňazí. Keďže ale štát nič nevytvoril a jeho prijem bude pochádzať len z dani, ktoré vyberá pod hrozbu represie a bez adekvátnej náhrady, možno tento model skôr prirovnať firme, ktorá produkuje so stratou ale napríklad vďaka dotácii od štátu sa dostane do zisku. Považovať to za vytvorenie hodnoty asi nemožno. A tento model nemôže ani dlhodobo fungovať, pretože ako v prípade dotovanej firmy ma obmedzene zdroje štát, tak v prípade nového ministrovho objavu sú limitovane zdroje v ekonomike a teda aj potencionálne HDP.
Ide o klasickú pyramídu
Štát minie prostriedky, ktoré má k dispozícii na to aby síce získal 2x viac prostriedkov, lenže tie pochádzajú od ľudí, ktorý budú na oplátku musieť minúť 10x toľko prostriedkov (ak vychádzame z príkladu v prvom odstavci) ako štát získa, pričom tých 9/10 bude nenávratne stratených v spotrebe. Toto vedie k úbytku uspor domácností, resp. ich zadlžovaniu, čo ma svoje negatívne dopady a je dlhodobo neudržateľné.
DPH nebude zaplatená inde
Využitie psychologického momentu, a teda nepriameho donútenia k zvýšenej spotrebe sa dá len veľmi selektívnym vybratím konkrétneho tovaru s dotáciou, ktorá ma navyše časové obmedzenie. Ľudia vtedy racionálne zmenia dovtedajšie priority kúpy a chcú využiť dočasné zlacnenie tovaru. Ak by totiž bola dotácia plošná, teda časovo neobmedzená a na všetky tovary a služby , išlo by len o veľmi drahé zníženie sadzby DPH. Keď by ju štát bral v plnej výške a následne ju prostredníctvom platených úradníkov pomerne vracal späť, pričom by spotrebitelia neboli nútení meniť svoje plány. V prípade selektívneho výberu takejto dotácie štát spôsobí to, že ľudia ktorí by minuli svoje peniaze priamo, resp. prostredníctvom banky by ich použil niekto iný, by platili plnú výšku DPH a nie DPH zníženú o dotáciu. Štát teda de facto prišiel o peniaze práve v hodnote dotácie, keďže inak by dostal DPH v plnej výške. Ide teda o klasicky transfer keďže inak by bola platená cela DPH. Tragédiou je, že úspory ľudí by boli nepriamo sčasti použité na investície, zatiaľ čo teraz budú jednoducho prejedené a nenávratne stratene.
Komu ide tento transfer?
Keďže auta, na ktoré ide šrotovné sú v drvivej väčšine zo zahraničia, neostáva tento transfer dokonca ani doma. Delia sa oň všetci v takom pomere ako vyprodukovali pridanú hodnotu, čiže slovensky predajca mizivým percentom a zbytok darujeme zahraničnému výrobcovi.
Pekný pokus o kamuflovanie rozpočtu
Všetko nasvedčuje tomu, že ide len o prikrášlenie rozpočtu na strane príjmov. Tento kozmetický efekt bude ale draho zaplatení občanmi v budúcnosti, keďže prídu o svoje úspory alebo sa zadĺžia, aby zlomok tejto sumy dostal rozpočet. Pán minister nám teda neponúkol žiadny geniálny nápad, ale len pekne zabalene, marketingovo pekne podané a ľuďmi schvaľované drahé prikrášlenie rozpočtu, ktoré nakoniec zaplatia aj tak samotní ľudia.
