Aj v prípade, že Lesy SR budú schopné pôžičku splácať, daňoví poplatníci nemajú dôvod na radosť. Na splácanie pôžičky, ktorú by mali Lesy SR splácať 10 rokov od roku 2012, budú musieť byť použité peniaze samotných lesov, čo logicky zníži ich zisk. Prípadný zisk vytvorený v rokoch 2012 - 2022 bude teda permanentne znižovaný. Štát síce v tých rokoch dostane rovnako veľa prostriedkov, formálne vystupujúcich ako splátky pôžičky plus už znížený zisk, ale predtým musel vynaložiť dotáciu, ktorá nijak nezvýši samotné príjmy Lesov SR v rokoch 2012 - 2022. Lesy teda de facto z pôžičky nevrátia ani korunu, pretože všetky prostriedky, čo vyprodukujú, sú tak či tak príjmom štátneho rozpočtu.
Diametrálny rozdiel napríklad oproti dotácii Letiska M. R. Štefánika je, že peniaze poskytnuté vládou na stavbu terminálu vytvárajú oprávnený predpoklad zvýšenia príjmov, a teda aj zisku letiska v budúcnosti. V tomto prípade teda ide o investíciu, kde sa nanajvýš môžeme baviť o jej zhodnotení, keďže vzhľadom na predkrízové zisky letiska a ich rast spôsobený dostavbou terminálu pôjde nanajvýš o desatiny percenta. Takéto zhodnotenie zdrojov rozhodne nemožno nazvať ich optimálnou alokáciou, keďže už aj z laického hľadiska je jasné, že i základné finančné produkty v banke majú vyššie zhodnotenie.
V prípade dotácie Lesom SR sa však nedá hovoriť o žiadnom zhodnotení. Vzhľadom na jej použitie je ekvivalentná spotrebe, čiže jej "zhodnotenie" sa bude limitne blížiť k mínus 100 percentám. Ide teda o príklad maximálne neefektívneho použitia verejných prostriedkov.
Ak štát nedokáže hospodáriť s lesom, ktorý nespadá do národných parkov ani chránených oblastí, čiže je primárne určený na dlhodobo udržateľnú ťažbu dreva, nech s týmto hospodárením skončí a prenechá ho niekomu, kto to vie lepšie. Lesy, ktoré majú súkromných vlastníkov, evidentne netrpia nadmerným výrubom, pretože je v záujme vlastníka, aby mal z lesa úžitok aj v budúcnosti, čo ho vedie k správnemu hospodáreniu. Dlhodobý prínos je totiž rádovo vyšší, ako by bolo jednorazové vyrúbanie lesa s následnými nenapraviteľnými škodami. Pritom je logické, že súkromní vlastníci dokážu tvoriť reálny zisk aj bez dotácií, pretože by to inak nikto nerobil a venoval by sa niečomu, z čoho zisk má.
Sám premiér hovorí, že podnik má veľké rezervy v hospodárení. To je smutná vizitka kabinetu, ktorý tak ani v tomto prípade za tri roky nedokázal konkrétnymi skutkami preukázať svoje tvrdenie, že aj štát vie byť efektívny hospodár. Vláda by po takomto zistení mala prinajmenej vyvodiť zodpovednosť či vymeniť manažment. Na Slovensku je to ale inak, neefektívny manažment ešte dostane pôžičku v ohromnej výške. Bezúčelových 67 miliónov eur na samotné fungovanie je z hľadiska veľkosti podniku megadotácia. Lesy zamestnávajú alebo externe spolupracujú s 12 000 zamestnancami, čo predstavuje príspevok 5 583 eur na zamestnanca. S podobnou podporou by určite súhlasil každý podnik na Slovensku, každý totiž zasiahla kríza. Megadotácia však okrem iného hodí polená pod nohy súkromným lesníkom, ktorí na takýto luxus nemajú nárok a vlastnými silami bojujú proti kríze. Je preto otázne, čo vládu motivuje poskytovať selektívne dotácie neefektívnym podnikom, namiesto toho, aby prostriedky použila na plošnú podporu celej ekonomiky.
Hospodárske noviny - Juraj Galvánek: (Ne)návratná pôžička Lesom SR
