Na prvom svätom príjmaní som bola v noci. Boli sme tam dve. Dcéra námestníka podniku a ja. Birmovku som absolvovala v meste, koré bolo vzdialené od mojho rodiska cez sto kilometrov.
Po večeroch sme počúvali Vatikán. Keď som cez panelákovú stenu počula od susedov úvodnú zvučku, kričala som otcovi, aby si naladil rádio.
Ak sme chceli pozerať film s náboženskou tématikou, naložili nás do kufra starého Trabantu a odviezli neviem kam. Teda, do nejakého domu, kde mali video prehrávač a kde sa naši rodičia cítili bezpečne.
Videla som mnoho kňazov, ktorí ako kňazi nevyzerali, lebo svoju vysviacku neabsolvovali so všetkou parádou, ale niekde v pivnici.
Všetky tieto skúsenosti spôsobili , že na akýkoľvek útlak reagujem zježenými vlasmi na krku.
Neznášam, ak mi niekto hovorí ako mám žiť, alebo ako mám vychovávať svoje deti.
Myslím na všetkých neveriacich alebo na ľudí, ktorí majú iné vierovyznanie.
Vadí mi vysväcovanie verejných úradov, pretože majú slúžiť všetkým. Prekáža mi Aliancia za rodinu, pretože chce rozhodovať za ľudí, ktorí o jej názory nestoja. Kázne Mariána Kuffu v poslednej dobe nedokážem dopočúvať do konca, lebo sa cítim fyzicky zle. Richard Vašečka je určite dobrý otec a možno aj autentický kresťan. Neviem to posúdiť, lebo neviem, ako autentický kresťan vyzerá. Jeho vyjadrenia na čokoľvek, od spôsobu antikoncepcie až po intímny život, ktoré adresuje všetkým ľuďom, aj tým, ktorí nie sú veriaci, sú absolutne cez čiaru.
Každé obmedzovanie osobnej slobody niekoho iného vždy skončí zle. A je úplne jedno, s akým ušľachtilým úmyslom bolo vypustené do sveta.
Ja ako kresťan môžem chodiť do kostola, ale nebudem sa pýtať priateľov, či tam boli tiež. Ja ako kresťan nemusím používať antikoncepciu, ak s tým nie som vnútorne stotožnená, ale nebudem kritizovať ženy, ktoré ju berú.
Ja ako kresťan môžem mať strach z homosexuálov, Istanbulského dohovoru a z ohrozenia rodinných streotypov, ale nebudem svojim strachom otravovať okolie.
Ak moja viera nie je dosť silná na to, aby som sa dokázala veciam, ktoré život ponúka ubrániť, na vine nie sú neveriaci, moslimovia, Židia alebo homosexuáli.
Kresťanské učenie má toľko možností, ako žiť spokojný a naplnený život. Škoda, že sme si vybrali tú najhoršiu alternatívu.
Z Tvrdošína do Istanbulu bude dlhá cesta. Konečne máme náboženskú slobodu a je načase naučiť sa s ňou narábať.
