Maria Garabasova
Ako bolo v škole?
Ako bolo v škole, je zásadná otázka pre každého rodiča. Odpoveď môže byť rôzna, ale najčastejšia je, normálne. Nasleduje otázka, čo ste robili a odpoveď je nič.
Píšem príbehy tak, ako mi ich život prináša. Niekedy smutne, niekedy s humorom. Cestujem, hľadám, ućím sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Ako bolo v škole, je zásadná otázka pre každého rodiča. Odpoveď môže byť rôzna, ale najčastejšia je, normálne. Nasleduje otázka, čo ste robili a odpoveď je nič.
Keď som bola malá, do kostola sme chodievali na pol siedmu ráno. Volali sme ju Inžinierska odysea, lebo sa tam stretli všetci lekári, inžinieri a učitelia, ktorí do kostola verejne chodiť nemohli.
Svetom otriasajú škandály sexuálne obťažovaných žien. Diskusie praskajú vo švíkoch, mnohí predpovedajú zánik civilizácie, nakoľko usmiať sa na ženu a nespáchať pri tom hrdelný zločin, zákonite zníži nárast populácie.
Leto ešte nestihlo odísť a večer už vonia Vianocami. Preto ma neprekvapilo, keď som dostala zvedavú otázku: Mami, čo nám donesie Ježiško?
Keď som bola malá, otec mojej najlepšej kamarátky nám vždy hovoril: Keď pôjde auto, ktoré má hore nápis, utečte od cesty čo najďalej. Ak sa dá, skočte do najbližšieho garáda.
Každý rok ma chytí vášeň. Volá sa plánovanie dovolenky. Prichádza väčšinou okolo novembra. Vtedy sedím na internete, v krbe tíško praská oheň a za oknom husto mrholí.
Haberovi by som odporučila trošku pozmeniť text. Napríklad na: Láska, radšej cestuj vlakom..Možno by si ju cestujúce matky osvojili ako hymnus na SAD.
Za starých dobrých čias sme chodievali na chatu. Bolo to také vyhnanstvo z civilizovaného sveta, ktoré sme podstupovali dobrovoľne a radi.
Vonku je nezvyčajne horúco, testy sú našťastie dopísané, pomaly doklepávame školský rok a mne sa čoraz nástojčivejšie vynára otázka, čo ďalej.
Kapitán Danko ešte stále vie niektorých ľudí prekvapiť. Mňa nie. Niežeby som vedela predvídať jeho myšlienkové pochody, to asi nevie ani on sám, ale ak je raz niekto ako Andrej, tak už iný nebude.
Závidím ľuďom, ktorí si dokážu život naplánovať a s malými odchýlkami ho podľa plánov odžiť. Ja mám všetko naopak a s mojimi plánmi sa mi darí akurát tak pravidelne rozosmievať Boha.
Alebo, čím viac adidas, tým lepší lekár. Diskusia o zavedení uniforiem na školách sa celkom dobre číta. Rodičia verzus učitelia, učitelia verzus učitelia, rodičia verzus rodičia.
Mami, bude nás tam tritisíc. Nechce sa mi veriť, deti sa s číslovkami až tak nebabrú. Tritisíc môže byť v skutočnosti tridsať, ale aj tri milióny.
Čo sa ten šibnutý Benčík do všetkého stará? Nemá čo robiť, iba od rána do večera vysedávať na internete a udávať ľudí? Čo nejde na záhradku ako každý normálny dôchodca?
Dnes je to päť rokov ako som odišla zo Slovenska a nedá sa nerekapitulovať. Porovnať očakávania s realitou.
Film bude odvysielaný v pôvodnom znení s titulkami. Táto zázračná veta dokáže odohnať od televíznych prijímačov aj inak skalných divákov. Veď komu sa už chce večer po celom dni čítať titulky?
Zaujal ma článok, v ktorom bloger opisoval zážitok o tom, ako zachránil bezdomovca tým, že mu poskytol prvú pomoc a potom zavolal záchranku.
Je fajn vypiť si ráno kávu pri videu, kde sa premiér dobre baví. Nemusím byť ani Tim Roth, aby som dokázala detekovať z mimiky jeho tváre, že nás má všetkých za blbcov.
Vždy sa nám zdá, že krajšie je tam, kde nás niet. U mojich detí to platí opačne. Pre nich je Slovensko krásne, farebné, majú tam krásne domy a ešte aj tie autobusy majú krajšie.
Otec bol dobrák,taký, o akých sa hovorí, že ho môžeš na chlieb natrieť. Taký, pri ktorom sú aj Vianoce všedné, lebo on vám ich robí každý deň.