Nový Čas, Fiškál, Bosorka a Da Vinčiho Kód

Áno priznávam, rád načumujem, že čo ľudia okolo mňa čítajú. A podvedome škatuľkujem. To škatuľkovanie ma strašne hnevá. Veď aj ja niekedy prelistujem Nový Čas !!! Napríklad keď čakám u kaderníka. Ale nemôžem si pomôcť keď niekoho vidím ten Nový Čas čítať mám problém. Nejako sa začnem na toho dotyčného pozerať zvrchu. Mám problém nadviazať zmysluplný rozhovor a tak. No veď mi hádam rozumiete. Som taký Oravský dedinský polointelektuál. Cez víkend vykladám doma hnoj a cez týždeň sa tvárim v tej našej Bratislave veľmi múdro. Proste diskutovať so mnou je na nevydržanie a som samá arogancia a pýcha.

Nie je nič nad dobré referencie. Mám na mysli "dobré" referencie. Dobrá referencia je u mňa keď Vám niekto povie, že "prečítaj si najnovšší .Týždeň" alebo choď na pivo do Bažanta, je tam pekná a sympatická servírka. A tak mi niekto odporučil Da Vinci Code. A teda prečítal som ho dosť rýchlo. Ono hneď po prvej kapitole ma premkol ten druhý. "Zlý" referenčný pocit. No ako ho vysvetliť. Napríklad keď som na "nezištné" pozvanie priateľa prišiel na uvádzacie stretnutie "Amway", či "Herbalife" alebo podobnej multilevelovej gebuziny. Alebo keď som pred pár rokmi podľahol reklamnej kampani na "The Independence Day" a plný očakávaní som došiel na kino prieméru za 80 Sk ! No to som bol vždy dosť nabrúsený.

Ale naspäť k subjektu. Príbeh začína deklarovaním "faktov". Samorejme po chvíli Vám dojde prečo tam ten zoznam faktov je - aby dodal smiešnym a bizarným teóriam kredibilitu. Da Vinci Code vraj odkrýva "pravdivú" históriu o živote Krista, ktorú diabolská a ženy nenávidiaca Katolícka Cirkev skrývala šestnásť storočí. No a naše veľké prekvapenie sa z našej "pravdy" sa vykľuje storočia starý gnostistický žvást o sobáši Ježiša a Márie Magdalény, scény geriatrického sexu, uctievanie bohýň so zápletkou na úrovni epizódy Scooby Doo v meste duchov. Podľa mňa sa Dan Brown musel naozaj inšpirovať Scooby Doo alebo aspoň Troma Pátračmi a dotiahnuť bizarné, gýčovité kreácie a scény k úplnej dokonalosti.

Ok, Ok jasné je to iba "beletria" a "výmysel". Načo sa teda pozastavovať nad touto bizarnou karikatúrou histórie ? Vlastne pokiaľ ide o beletriu tak by sme to všetko mohli tolerovať keby sa to dalo čítať. Bohužiaľ, nedá sa ! Plot celého príbehu je neprirodzený a priehľadný. Napísané je to na úrovni naivného ôsmaka na základnej škole. Postavy nemajú žiadny charakter a sú to iba dvojrozmerné figúrky, ktoré Dan Brown posúva v príbehu ako na šachovnici. Bohužiaľ príbeh je tak sprimitívnený, že iba dokazuje, že primárnym publikom Da Vinčiho Kódu sú iba beznádejný ignoranti. Rozumej čitatelia Nového Času, Fiškála a Bosorky.

Fuuú, Ale sa mi uľavilo. No, tak zase som škatuľkoval a bohužial ako jeden z tých ktorý túto knihu prečítali od prvej strany po poslednú som zaškatuľkoval aj sám seba.