Ty, malá izba, ktorej väčšiu časť zaberá mohutná posteľ a hrdlo zvierajúca možnosť voľby. Už tretí krát si odložil cestu domov, na miesto, ktoré je totožné s dvadsiatimi rokmi spomienok a kolonkou "trvalé bydlisko" na občianskom preukaze. Mal by si mať pocit viny, domov každý chodí rád. Tam, kde si sa narodil, kde sa vždy vznášala tá ťažko znesiteľná možnosť voľby......v zelenej školskej lavici, na babkinej obrovskej čerešni, v poznámkach od učiteľov za vlastný názor, všade tam dýchala tá nemilosrdná možnosť voľby.Len sa rozhodnúť, ale... čo povedia ľudia? Rešpektuj strach z dlhopretrvávajúcich predsudkov a dogiem. Čím menšia komunita, tým tvrdší je trest za rozdielnosť. Buď sa prispôsobíš, alebo stratíš tú časť teba, ktorá vystávala z radu.Ty a tvoje sny.. Lacná detská izba vybavená malým čiernobielym televízorom a haldy kníh, v záplave ktorých sa každý strácal, iba ty si v nich hľadal seba. Príliš jasne si vnímal tú všadeprítomnú možnosť voľby.V tmavej čiernej chodbe, v tvojom strachu zo zrkadiel.. Nikto nevysvetlil prečo.. Každý ten rozdiel definoval inak - triedny učiteľ liečiteľný defekt, hodnostár cirkvi smrteľný hriech, tvoja matka hrôzou v očiach a ľudia, ktorí chápali boli inde... Spoločnosť ti robila tá zradná možnosť voľby.Tvoj scenár zaznamenal skok s odkazom "Dvadsať rokov neskôr" a ty si sedel v malej čakárni, zmätok a vzrušenie sa striedali so strachom. So slzami na krajíčku, pohárom piva pred sebou a prvý krát využitou možnosťou voľby. S tenkou linkou pivnej peny na hornej pere si v ruke pevne zvieral lístok na rýchlik inam...
