Spoveď – diablov vynález?
Poviedka
V piatok ráno skopeš vlastného psa, lebo ti zašpinil nové topánky a ukradneš susedovi noviny zo schránky. Cestou do práce sa ti konečne podarí zraziť tú odpornú ryšavú mačku. Na prechode vynadáš dedulovi s paličkou, že ťa zdržuje. V robote odrbeš zopár klientov o ich životné poistky, na hajzli pretiahneš sekretárku a pri odchode o druhej si zapíšeš čas šestnásť nula nula. Večer ožratý zmlátiš ženu, lebo ti povedala, že si zasa ožratý a nechcela ti dať. V sobotu zachrápeš na posede a netrafíš toho smradľavého srnca, čo sa ti vyškieral z krovia, tak aspoň rozstrieľaš hniezdo uvrešťaným strakám.
No a v nedeľu vydáviš pokorným hláskom na farára časť z týchto nechutností (o sekretárke radšej nič, šušká sa, že je to jeho dcéra). Odchádzaš s rozhrešením, očistený, ľahký ako boží dych ďalej šíriť lásku k blížnemu. Ešte si si u farára šplhol, keď si mu pomohol vyliať jeho obrovské spotené telo zo spovednice. Keby sa mu tie drahé hodinky nezasekli o kľučku, určite by ťa nebol chytil za zadok.
A diabol sa smeje... až sa dvojkríž na Kriváni za brucho chytá.
***
Takto to nefunguje? Preháňam? Vulgárne zjednodušujem? Áno... Volá sa to „hyperbola.“ Úmyselné zveličenie. Nie, pán poslanec, Ten Ktorý Si Pletie Letopočty - to nie je tá hyperbola, o ktorej ste sa učili na geometrii... jááááj, vlastne nič....
Takýto pohľad ste vo mne vypestovali vy a vám podobní. Vašou spupnosťou, aroganciou a vynucovaním si vášho pohľadu na svet ako jediného správneho: doteraz neutrálny človek dospel k odmietavému názoru aj vďaka vášmu dlhodobému pôsobeniu. Vďaka neprestajnému hľadaniu nepriateľov a rozoštvávaniu, ktoré je neoblomne prítomné vo väčšine vašich prejavov. Vyslúžili ste si prezývku „sutanisti,“ viete o tom? Viete...?
Dlho som váhal s uverejnením tohto textu, zvažujúc, či by niekoho neurazil. To nechcem. Nahnevať? Uvidíme... Ale udalosti posledných dní zlomili moje pochybnosti. JA som dnes nahnevaný. Na nás všetkých, ktorí sme umožnili tento desivý stav. A o svoj hnev a jeho príčiny som sa rozhodol podeliť – HNEV, nie nenávisť: Mnohí volajú po zmierení a dialógu. Nadšene súhlasím, nenávisť treba potlačiť.
Nemyslím si ale, že by to bolo možné bez očisty. Bez jasného pomenovania príčin, dôsledkov, a najmä nositeľov nenávisti a ich odstránenia z verejného života. Pekne to nedávno povedal jeden múdry pán: „Netolerovať zlo nie je nenávisť!“
Pridal som dve citácie vysoko vzdelaného človeka, ktorý poznal veľmi dobre Slovensko a Slovákov (v úvodzovkách, so značkou ©). Som zvedavý, kto odhalí autora.
***
Katoli-Fan alebo Ban?
Nedarí sa mi uveriť, že svet pod ich kuratelou je naozaj lepším miestom pre život. Nepresvedčili ma, že Slovensko sa s ich pričinením odvážne a poctivo vyrovnalo so svojou minulosťou, a mieri medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Že je pokrokové, perspektívne, že napreduje. Radšej nenapíšem, že je PROGRESÍVNE, hoci je to presne to isté: „...spoločenský rozvoj smerujúci k vyšším vývinovým stupňom“ (Slovník slovenského jazyka). Ale predovšetkým je to opak KONZERVATÍVNEHO („odmietajúci veľké a rýchle zmeny, nové myšlienky, najmä v spoločensko-politickom dianí“; ale tiež „zaujatý proti novému, spiatočnícky“. SSJ). Prečo sa tak urputne bránia pokroku? Nebude to tým, že hlavnou cieľovou skupinou „šírenia dobra“ sekty sutanistov sú ONI SAMI?
Celé stáročia sa im darí pod maskou krásnych slov a myšlienok manipulovať a zneužívať ľudí pre svoj prospech. Plní „lásky k blížnemu“ potláčajú slobodu myslenia, pripútavajú k sebe tých najzraniteľnejších – ľudí trpiacich nedostatkom sebavedomia a zodpovednosti za svoje činy. Z ich dôvery, oddanosti a peňazí profitujú. Tých, čo sa nepoddali, v minulosti nemilosrdne prenasledovali, občas aj kántrili. Dnes sa im často snažia aspoň ublížiť – rafinovane a zákerne.
„Dokázala sa pravda: keď niektorá idea dosiahne kult deifikácie, tým samým sa odmocní – a začína cestu úpadku...“ ©
Plne si uvedomujem, v akom zúfalom stave je táto krajina. Vďaka bezcitným prospechárom, diletantom a hlupákom, ktorí sa už viac ako dva roky tvária, že ju riadia (skláňam sa pred tými pár výnimkami) najvážnejšie rozhodnutia ovplyvňuje nevzdelaný, zlomyseľný a zákerný, nebezpečne odbrzdený narcis. Nešťastník, ktorý sa ako jediný odmieta zmieriť s tým, že patrí k biologickému druhu Homo sapiens. K tomu obludné dedičstvo 12 rokov vlády mafie namiešanej z komunistických papalášov a fízlov, nenažraných privatizérov, nových akože kapitalistov a hrubokrkých či bezkrkých výpalníkov (z každého Roška Troška?). Pridáva sa jedna galiba za druhou, stupňuje sa neistota a obavy o budúcnosť... nemáme snáď iné starosti? Máme, ale práve preto cítim potrebu venovať sa špeciálne sutanistom: stále viac totiž zneužívajú práve túto neistotu. Vyliezajú zo všetkých dier, objavujú sa na najnečakanejších miestach. Pri tom vyliezaní si na seba navlečú dresy akejkoľvek farby. Páčia sa im aj hnedé. Skrývali sa medzi fašistami, komunistami, mafiánmi. Sú v plnom nasadení, zavetrili príležitosť. Vedia o sebe a pomáhajú si. A v tom sú nebezpeční – ich zlobro sa šíri ako metastázy.
Na jednej strane sa strašne čudujú, že im dlhodobo ubúda ovečiek. Strašne sa čudujú, že im ľudia prestávajú tolerovať to, ako robia bohov zo seba samých. Ako „prevychovali“ celé národy nádherných ľudí, ktorí dávno pred nami vedeli, ako žiť v súlade s prírodou a jej zákonitosťami. Nechápu, že ľudia už nie sú ochotní nečinne sa prizerať, ako zneužívajú tisíce detí po celom svete. Ako si nažívajú vo svojich haciendách, vešajú na seba zlaté reťaze a luxusné sukničky, pod ktorými neúspešne ukrývajú tie najprimitívnejšie pudy. Ako prosia o milodary na omšiach – aj od tých najchudobnejších. A ako požehnávajú vražedné zbrane pre „šírenie dobra“ v krvavých dobyvačných vojnách. Na strane druhej – nevzdávajú sa, práve naopak. Čím viac cítia, že ich svetovláda je v ohrození, tým viac sa snažia presadiť všade, kde je im to umožnené. Nielen u nás, ale mimoriadne úspešne práve v krajine ako je Slovensko.
Fascinujú ma škandinávske národy. Ich história je na rozdiel od tej našej dlhá a bohatá. Obsahuje aj temné kapitoly z čias rozpínavosti čí flirtovania s fašistami. Včas ale pochopili, že svet sa uberá iným smerom. Stiahli sa na svoje teritóriá, a venujú sa vlastnému rozvoju – rozvoju intelektu, kultúry, tolerancie. A dodržiavaniu pravidiel: nedovolia, aby sa do politiky votreli zlodeji, grázli a zmrdi. Učiteľom vybudovali status vážených osobností. A farárom ponechali starostlivosť o ich ovečky – ale o nič iné! Nemôže byť náhoda, že tieto najšťastnejšie národy sveta (s najnižšou mierou kriminality a korupcie) sú súčasne najsekulárnejšie...
Desím sa toho, čo sa deje u nás. V krajine bez vlastných kráľov, bez seba-určujúcej histórie, bez seba-vedomej inteligencie a seba-definujúcich tradícií (fujary, valašky ani C&M™ sa mi akosi nedarí medzi ne zaradiť). Krajine s hlbokou tradíciou závisti, nenávisti a okiadzania tých najhnusnejších figuriek z našej minulosti. V štáte, v ktorom je torzo učiteľského stavu fascinované sprostosťami, šírenými tupcami a manipulátormi bez vzdelania. A kde slovo farára má mnohonásobne vyššiu váhu ako slovo toho nešťastného učiteľa.
„Orientácia slovenského človeka príliš dlho viazla v neusmernenej pudovosti a živelnosti. Rozumom nekontrolovaná živelnosť ešte vždy zasahuje aj do nášho intelektuálneho života. Vedúca moc myšlienky chce sa nahradiť duchovným násilím...“ ©
V posledných rokoch skúšajú, čo si môžu dovoliť (starostliví parlamentní sex-kouči, ako lekárka čo údajne prisahala na Hippotrata, alebo nechutný učiteľ s erektilnou dysfunkciou vkusu, verejne ejakulujúci svoje intelektuálne traumy...) Nedostali včas dôrazný preplesk, preto sa im darí stále drzejšie sa presadzovať (jediný kresťanský sultán na svete, vábiaci do svojho háremu trojicu agresívnych chrapúňov K_K_T, niektorí noví ministri,...) Príslušnosť k sekte ako rozhodujúca kvalifikácia na politickú funkciu?
Nemalo by to byť naopak? Ak neveríte vlastnému svedomiu, morálke a intelektu, ak sa potrebujete opierať o virtuálne bytosti a ich stokrát poprekrúcané pravidlá, ste tak trocha nesvojprávni. A ak máte ešte aj zaradenú spiatočku, neprislúcha vám riadiť veci verejné. Pretože „verejnosť“, to sme predovšetkým my:
slobodní ľudia, ktorí nepotrebujú držať za ruku. Slobodní ľudia, ktorí vám nijako nebránia užívať si vašu neslobodu.
***
NEHANEBNICA
Kričia, že sa rúha
aj tá hriešna dúha -
medzi Nebom, Zemou
božsky krásna stuha...
Prefarbiť ju hnedou
skúša diablov sluha.