Severný Yorkshire a Scarborough,jeho North Bay a South Bay, časti, ktoré rozdeľuje skalnatý výbežoks čnejúcim sa stredovekým hradom, resp. spomienkou naň. Pobrežné mesto,ktoré tento fakt muselo a musí akceptovať. Nie prirodzene sa vyvíjať. Musí sa prispôsobovať. Tomu,čo určia turisti - prevažne z vnútrozemia krajiny. Cez tristo rokov ich užvítava. A preto sa zatraktívňuje. Stále je populárne. A aj tak je tupohodovo. Nemôžem povedať, že po „popcorne" úplne ani pachu ani chuti animyšlienky. To nie. Dá sa mu ale vyhnúť a dá sa zniesť. Pre mňaneporovnateľný priestor s akýmkoľvek iným, s ktorým som bola doterazoboznámená. Už len zacítiť prímorskosť bolo fascinujúce. Priťahujúce ažsťahujúce. Odolať sa nedalo ...
Scarborough.
Teším sa a teší ma ...
Z auta a nielen z auta videnáa pozorovaná anglická nekomplikovanosť. Tú obdivujem. Asi doživotne budem.Zapratanosť ulíc školákmi v uniformách, už viac ako dvadsať rokovnemenných. Ešte stále tu nezazneli tri „hip hip hurá" prázdninám. Toľká krutosť. Tri dni. Spoznanénekomplikované domácnosti. Hlavne jedna- ktorá už oddychuje, relaxuje, ale prekvitá, žije si svojím spomaleným jednoduchýmživotom, priam bohémskym. Nechutnáposteľ. Ako si môžem do tak božsky bielej postele vôbec ľahnúť? (napadlo miv úplne prvej chvíli). Vidím gilmorovskú scénu, keď narazili naneeklektický mierumilovný hotel s kvetinkovými izbami, mali milovaťzvonenie na zvonček, vzrušene pozorovať kolibríky. Šťastné nádherné to bytosti.Mäkkého dobrého srdca. To moje sa žmýka. To mi dá zabrať. To viem. Radšejnemyslieť na drastickosť tej chvíle. Z postele výhľad na obrovskú záhradu takdokonale upravenú a staranú, že dostávam strach. Mám jeden vak, v ňomtisíce veci a jedným šmahom urobím na tomto priestore jeden veľký neslušnýbordel. A všetko pokazím (?) Lebo ho kreujem všade, kde žijem, mám žiť. Jeto neoddeliteľná súčasť môjho života. (Na život mi nesiahaj - ani na bordel,prosím (!)). Raňajky v spoločnosti telky a golfu, lunch v rovnakejspoločnosti, supper vystriedal kriket. Ževraj tej (ja neviem či iba zdanlivoalebo ozaj) intelektuálnej hre nikdy nebudem rozumieť. Učím sa hrať biliard odsedemročného „spratka". Za deň osem šálok čaju - osemkrát zopakovaná vetao historickosti vysokých teplôt v kraji to Slovenskom. Ale nikto minevyčíta moju čajovitosť. Ešteže ten stolný tenis ovládam ako tak. „To sa Tibude páčiť - máš rada zbesilé jazdy" Aj simulované. Potešuje ma porušovaniepravidiel. Táto izba ešte tuším chaos nezažila. Aj ona nech čelí niečomunovému. Nie, nebudem sa prihovárať vlastnému to svedomiu. Vegetariánska pizza -len pre mňa, s kopou olív. Žiadne posmešné pohrdnutie mojimi prioritami konštatovaním „Veď si to mäsoodtiaľ vyber." To beriem. A poldňové bláznovstvo na trampolíne. To kupujte. Nekomplikovanosť zažitá a zažívaná. Neskomplikovalasom nič ...
