....a teraz som v Brazílii :)
A v Brazílii to žije! Hlavne v noci, keď je pokoj a ticho, chrobáčiky ožívajú....
Stretávam sa tu s problémami typu:
Ako vojsť do domu, keď priamo pred dverami sedí žaba obrovských rozmerov, a nie a nie sa pohnúť? Loví... Je uprene zapozeraná na šík pochodujúcich mravcov a sem-tam svoj dlhý úzky jazyk vystrelí na jedného z nich. Ani mravce nie sú žiadne mravčeky, a tomu zodpovedajú aj mraveniská.
No a nedávno - skoro som odpadla.... Na zábradlí sedela zelená tučná kobylka! Obrovskááá. Hypnotizovala ma očami. Po počiatočnom zmeravení som ju obišla širokým oblúkom.
Mám príhodu aj s lagarchixou. Ide o jašteričku, ktorá sa dokáže sfarbením prispôsobiť okoliu, farbe steny, po ktorej lozí. Živí sa komármi. Vraj prináša šťastie do domu.
Prvýkrát, keď som ju zbadala, periférne ako nejaký nezvyklý pohyb na stene, len ma tak myklo. Zabehla som za Juanom, starším černochom, správcom domu, že „mám také malé zviera v dome". On si myslel, že pravdepodobne nejaký zblúdilý škorpión, takže potom, keď zbadal jaštericu, sa len smial. Vysvetlil mi aké sú pre človeka užitočné a dodal: „Znášajú také „cute" vajíčka, ako pingpongová loptička".
Ďalej je tu ďalšia skupina chrobákov, veľmi nepríjemná a veľmi početná, ale o nich radšej ani nejdem písať....
ALE!
V Brazílii žijú aj sympatickejšie živočíchy.
Už som niekoľkokrát v záhrade videla tukana, či kŕdeľ papagájov. V Riu som stretla opičky, v priezračnej vode som sa potápala pomedzi pestrofarebné ryby a hviezdice, obdivovala som obrovské korytnačky.
A čo potom Amazónia? V prípade, že sa mi tam podarí zájsť, dúfam, že stretnem leňochoda !
