Moje rána boli skoro rovnaké. Ako prvé, ešte pred uvarením kávy som si zapla počítač. Pustila hudbu, pripojila sa na internet, pozrela poštu, a zapla pár komunikačných kanálov, aby ma všetci známi mohli nájsť. Dopila kávu, niečo napísala a šla do roboty. Ak som tento rituál nestihla doma, odohral sa v robote. Veď tam bol počítač tiež.
Keď som skončila vyučovanie, alebo mala voľnú hodinu, sadla som si pred blikajúcu obrazovku a hľadala... Prečítala som si čo sa deje vo svete, a snažila som sa, robiť si prípravu na ďalší deň.
Po príchode do svojej izbietky, v ktorej žijem sa opakoval môj raňajší rituál. Zapla som počítač, a pomedzi varení večere, upratovaní a počúvaní hudby, som si písmenkovala so známimi aj neznámimi ľuďmi. Stala som sa doslova závislou. Pre človeka, ktorý žije sám, a nemá ani spolubývajúceho, s ktorým by prehodil dve tri slovká, je internet ako stvorený.
Prežívala som imaginárne kamarátstva, riešila globálne problémy a namotávala sa na tých pravých... A medzitým mi unikal život vonku. Už som sa neprechádzala po uličkách v ktorých žijem, nepozerala som sa ako padá sneh, nedýchala čerstvý vzduch. Odmietala som sa stretávať s kamarátmi, načo aj, keď som celý svet mala vo svojom počítači.
Lenže moja romanca s počítačom skončila. Zrazu sa vypol, a mne nezostalo nič. Ani fotky, ani dokumenty, ani kamaráti. Zostala som úplne sama, a vtedy som si uvedomila svoju závislosť. Utiekala som sa k myšlienke na počítač v robote. Lenže čo čert nechcel, aj ten skončil svoju púť.
Zrazu som mala kopec voľného času. Začala som maľovať vianočné darčeky, a prechádzať sa po vonku. Kamaráti ma znovu mali šancu vidieť, a ja som stíhala oveľa viac vecí, ako predtým. Zistila som, že sa dá stretávať aj reálne, a nie len virtuálne na internete. Reálny život ma privítal naspäť.
Aj keď mám znova počítač, a viem, že ho potrebujem k práci, snažím sa nebyť taká ako predtým. Stále si písmenkujem so známimi aj s neznámimi, ale nevynechávam aj reálne stretnutia. Dokonca sama od seba vstanem a idem von. Idem s dobou, a využívam výdobytky techniky. Nechcem jej ale prepadnúť, a nechať ju aby ma úplne opantala. Chcem žiť reálne.
