Rozlietané dievča s túlavými topánkami. Kam ma osud zaveje, tam som. Zoznam autorových rubrík: Čajové..., Školské..., Snové..., Súkromné, Nezaradené
Upratovala som si vo svojich veciach a našla kopu drobností, ktoré som dostala od svojich bývalých priateľov, alebo platonických lások. Na každého z nich som si s úsmevom pospomínala a uvedomila, že každý jeden darček mi bol venovaný s nejakým posolstvom...praktickým.
Potešila som sa, keď som si tento týždeň prečítala, že na banskoštiavnickú Kalváriu venuje Nadácia Všeobecnej úverovej banky 20 miliónov Sk. Nie je to síce toľko, aby to stačilo na celkovú obnovu tejto pamiatky, ale som rada, že sa aspoň takto rozbehne. Počkala som si na víkend, a v dnešnú krásnu slnečnú nedeľu som sa teda na tú Kalváriu vybrala. A stálo to za to.
Dnes som prišla do roboty, a prvé, čo sa ma kolega v zborovni opýtal bolo: Zuzi, vieš aký je dnes deň? A ja , že hej, ten hnusný americký sviatok tu máme. Tak ťa poprosím, tí žiaci čo budú oblečení v ružovom a v červenom nemajú byť skúšaní, dobre?
Tak som sa nádejala, že už zima pomaly odchádza, ale keď som sa ráno pozrela z okna a videla všade srieň, prešla ma dobrá nálada. Keď som sa ale pozrela bližšie, uvidela som nevýdanú ľadovú nádheru...
Hovorí sa, že oči sú oknom do duše. Čo sú potom okná? Očami našich životov?
Už od štrnástich rokov cestujem. Zo západu, do stredu Slovenska. Tento rok oslávim štrnásťročnicu. Ľudia z východu a stredu Slovenska cestujú za prácou na západ, a ja smerujem do srdca našej krajiny.
Pokazil sa mi počítač. Úplne mi odišiel. Bez rozlúčenia, bez varovania. Proste zhasol, a koniec. Uvedomila som si aká som od neho závislá. Ako bez neho neviem byť. Stal sa zo mňa polovičný človek.
Niekedy sa podaria nádherne farebne zladiť dni. Možno si to hneď neuvedomíme, ale keď nás to neskôr napadne, je to o to krajšie. A ja som mala zelený dník...
Zastupujem matematiku. To hovorí za všetko. Študenti sa potešili, začala im voľná hodina. Tretiaci. Baby s make-upmi a šminkami vyzerajú poniektoré staršie ako ja. Medzi nami je minimálne desať rokov rozdiel...
Dnes som sa zamýšľala nad rôznymi darmi. Ľudia si dávajú dary z lásky, z vypočítavosti, keď sú šťastní, keď chcú niekoho urobiť šťastným, alebo preto, že sa to patrí. Keď nevieme, čo máme dotyčnému darovať siahneme po nápade, ktorý vyhovuje nám. Veľakrát som dostala niečo, z čoho mal oveľa väčšiu radosť ten, kto mi to daroval. Alebo niečo, s čím som si vonkoncom nevedela poradiť. Niekedy sa krajšie pozerá na tých, čo dávajú, ako na tých, čo tie dary dostávajú. A takto nejako som prišla k svojmu bojovníkovi.
