Začalo sa to o piatej ráno. Zobrala som si zelenú osúšku, obliekla zelený župan, a šla do sprchy. Na vlasy, som si dala šampón v zelenom obale. Pred zrkadlom som si na svoju bledozelenú kefku vytlačila bielo-zelenú zubnú pastu. Na tvár som si naniesla môj obľúbený voňavý zelený krém z hrozna. Celú svoju skrášľovaciu procedúru som zavŕšila vôňou - Zelený čaj.
Nechala som si zovrieť vodu na kávu, a zo zelenej plechovice som ju nadávkovala do šálky.
Na služobnú cestu som si zabalila veci do svojej obľúbenej olivovozelenej tašky. Na prezenčný stôl sme prehodili zelené plátno, a ako prvé som vytiahla zelené letáky...asi len zhoda náhod.
To, že je dnes okolo mňa kopec zelenej, som si začala uvedomovať, až keď sme sa za vidna vracali naspäť. Z okna auta som sa pozerala na inak stále zasnežené kopce, ktoré sa zmenili na hnedozelené, s kúskami belejúceho sa snehu.
Pri vybaľovaní nákupov a robením rýchlej večere som sa neubránila úsmevu. Zelená pórková polievka a cestoviny so špenátom. Brokolicu som odložila nabok, bude nabudúce.
Keď som si to všetko chcela zapísať, vytiahla som zo zeleného peračníka s pandou divsamisvete zelené pero. Našťastie písalo namodro. A tak mi toto zelené zistenie spríjemnilo sychravý jesenný deň.
Zajtra by som chcela mať dník žltý...
