Tak pán minister Lengvarský skončil.
Nechcem písať, či funkciu zvládol, alebo nie. To je spravidla vec uhla pohľadu. Ale je nesporné, že si ani nevybavujem ministra zdravotníctva, ktorého viac "potápali" vlastný premiér, či minister financií a ktorého najväčším problémom bolo získať bazálnu oporu, ako v jeho prípade.
Myslím, že v takej nežičlivej atmosfére urobiť len dobré veci a prijať len správne rozhodnutia, to by bol zázrak.
A tak zdravotníctvo bude pokračovať vo svojej agonickej fäze, ako už desiatky rokov, pretože nech ho "viedol" ktorýkoľvek lekár, "riadili" ho "akožní" (akože) politici, teda slovenskí pseudopolitici, ktorým, netvrdím, že to tak bolo, tak to vidím ja, málokedy išlo o zdravotníctvo, o pacienta/klienta, ergo občana. Skôr to vyzeralo takto zvonku, že ich zaujímali len peniaze, ktoré sa v ňom, v tom zdravotníctve, aj keď bola zdravotná starostlivosť zadarmo, vždy točili.
Nechcem, aby to znelo znevažujúco, alebo osobne, je to len taká asociácia na odľahčenie smutnej témy, ale pripadá mi príznačné, že poverený riadením ministerstva zdravotníctva je v tejto ťažkej situácii aktuálne lekár - patológ.
Kedysi som počul také zaujímavé (možno trochu vtipné, trochu ironické, trochu pravdivé) hodnotenia odborných lekárov. Znelo - chirurg nič nevie a všetko robí, internista všetko vie a nič nerobí, psychiater nič nevie a nič nerobí a patológ všetko vie a všetko robí, ale už je neskoro...
A pozdravujem. ❤️
