Eduard Gemza
Pamäť obyvateľov Slovenska a ich poznávacie schopnosti sa zhoršujú a čo s tým...
Napadlo mi, vidiac realitu, že slovenská pamäť a poznávacie schopnosti sa zhoršujú. Mám vážne obavy o budúcnosť.
Som lekár, psychiater, pracoval som ako sekundárny lekár aj primár psychiatrického oddelenia nemocnice, aj v psychiatrickej nemocnici, teraz pracujem na privátnej ambulancii, venujem sa biologickej psychiatrii, aj psychoterapii. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Napadlo mi, vidiac realitu, že slovenská pamäť a poznávacie schopnosti sa zhoršujú. Mám vážne obavy o budúcnosť.
Minister zdravotníctva odchádza. Znelo to ako jeho rozhodnutie, zo slov povereného premiéra to znelo ako nevyhnutnosť.
Mám dojem, že okrem záplavy rôznych informácií a názorov ku včerajšiemu referendu by mal zaznieť aj tento pohľad .
Dostal som newsletter od Asociácie súkromných lekárov (ASL) a to, čo roky hovorím blízkym, mám potrebu zverejniť.
Všetko so všetkým súvisí. Pred pár dňami som čítal rozsiahly fb status Sama Marca. V reakcii som napísal, že vystihol situáciu na Slovensku a, že nevidím ako z toho von. Ani som k hľadaniu nejakej cesty necítil motiváciu .
Demokracia je podľa mňa spoločenský systém, v ktorom sa nielen uplatňuje vláda ľudu, priamo alebo nepriamo prostredníctvom volených zástupcov, ale v ktorom, aby bol úspešný, je nevyhnutná tolerancia a dosiahnutie konsenzu.
Takto zneli a potom vtipne pokračovali slová v jednom z mnohých dialógov pánov Lasicu a Satinského, ktoré som si za dlhé roky ich účinkovania v slovenskej kultúre vypočul, počúval a zabával sa. A rovnako ich prekrásne pesničky...
Som v práci a mám chvíľu čas. Tak sa rozprávame so zdravotnou sestrou. Aj o politike. A toto mi z toho vychádza. Len tak, z aktuálnych informácií, bez hlbokej analýzy. Nie som politik, tobôž politológ, len sa snažím porozumieť.
Toto je moja prvá reakcia k dnešnému prémiovému obsahu v SME (autor p. M. Katuška) Pandémia bola poslednou kvapkou, zo zdravotníctva odchádzajú stovky sestier. Strašné čítanie...
Áno, hovorí sa, že keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech. Trochu som si to upravil, ale ani to nie je presné vyjadrenie toho, o čom dnes chcem. Nie je to len o smiechu cez slzy, je to aj o hneve, sklamaní, ľútosti...
Imunitný systém ľudského organizmu je jeden z regulačných systémov človeka, ktorý zabezpečuje obranu pred patogénnymi (choroboplodnými) aj potenciálne patogénnymi noxami (škodlivinami). Je viac-menej známy, ale o tom nechcem.
Tak mi napadlo. Z každej strany sa na nás už pár mesiacov valia samé katastrofické, aj zmätočné informácie, ba dych berúce nezmysly. A ľudí to už (profesionálne potvrdzujem), unavuje, otravuje a oberá o životnú energiu a náladu.
Rúško, to je slovo, ktoré sme ešte pred siedmimi mesiacmi používali pomerne sporadicky, vec, ktorú sme používali maximálne v nemocniciach. Rúško je jedno zo základných opatrení, ktoré profesor Krčméry postuloval hneď na začiatku.
To som teda zvedavý, ako najsilnejšie krajiny západného sveta a NATO vyriešia situáciu medzi Tureckom a Gréckom...Zlyhajú ako vedúce krajiny sveta a očakávané morálne autority, alebo sa pokúsia o spravodlivé riešenie?...
Čítal som rozhovor pána Lasicu, články pánov Kňažka a Mikloša a blog pána Sitka a chcem len tak narýchlo. Pridať sa k ich vnímaniu situácie u nás, lebo tento pohľad mi pripadá objektívny a zasluhujúci čím širšiu podporu..
Nemal som v pláne písať blog. Práve naopak. Chcel som sa len s najbližšími o niečo podeliť a akosi sa to natiahlo. Tak na jedenkrát, len pár úprav, niekoľko úvah a voľných asociácií podmienených touto pomerne bezútešnou dobou..
Nie, že by som nebol rád, keď si prečítate moje myšlienky, úvahy, slová a vety, ale tentokrát by som fakt bol rád, keby si ich prečítali dvaja protagonisti toho hlúpeho sporu o tom, či majú byť v nedeľu otvorené obchody...
Od útleho detstva používame jazyk. Na prenos informácií. Celá rodina sa teší z prvého slova, z toho, že človiečik vie podať informáciu o sebe, komunikuje s okolím, vyjadrí, čo cíti, čo si myslí, čo chce, čo nechce, aký má názor..
Dnes som trávil čas v zaujímavom a podnetnom rozhovore s blízkymi a napadlo mi toto ťažko vyvrátiteľné tvrdenie. Vrátane toho dodatku, hoci si asi poviete, že čo už pozitívne koronakríza môže priniesť. Ale pokúsim sa o tom...
Náš svet a život sa mení každým dňom, akurát v ostatných týždňoch je to kvôli koronavírusu a jeho infekciozite veľmi výrazné, veľmi viditeľné, zovšadiaľ zdôrazňované, okato meniace život náš každodenný. Nič nie je nemenné a isté.